Prvým momentom bolo problematické vyhlásenie R. Fica pri návšteve Erdogana, že EÚ musí vysvetliť , prečo nechce prijať štát, ktorý splnil všetky podmienky vstupu. Keďže to povedal stojac vedľa Turka a hneď potom, ako sa Erdogan vyžaloval o tureckých problémoch so vstupom, bolo jasné koho tým myslí ( chybičkou krásy ale je, že Turecko ešte ani zďaleka nesplnilo všetky podmenky vstupu). Pritom to zrejme ani sám predseda tureckej vlády a šéf umiernenej islamistickej strany so vstupom do EÚ nemyslí až tak vážne. Pripadá mi, že si chce tlakom vydobyť nadštandardne podmienky ( ak by sa vstup preda len ukázal reálnym) alebo -a to je skôr pravdou - chce rozhodiť rukami, nuž keď nechcete.... Doma - medzi jeho islamistickými voličmi a tiež v islamskom svete by mu totiž vstup do európskeho spolku imidžovo veľmi nepomohol. Rozdiel medzi skutočným plnením podmienok vstupu a deklaráciou ich premiéra si napr. Nečas uvedomuje a kultúrne vyhlásil niečo v tom zmysle, že podporuje Turecko a je presvedčený, že po splnení podmienok bude prijaté. A tak mi , nie po prvý raz, napadlo, či naši politici musia nekriticky nadbiehať každej štátnej návšteve. Alebo chceme v tomto tromfnúť Viktora Orbána?
Druhý moment ma ale udivil ešte viac . Kým po prijatí nového fiškálneho rozpočtu EÚ sa R.Fico správal síce nie veľmi taktne ( oslavoval vydobyté peniaze ) , ale predsa len viac menej v rámci noriem štátnickej slušnosti, Nečas politicky, morálne a ľudsky ( minimálne pre mňa) úplne vyhorel s týmto vyhlásením: Hrozba vetem pomohla, ČR od unie získá štvrtou nejvyšší sumu.
Takže trend je taký, že my sa moc nezlepšujeme, ale iní sa psujú.
