Niekedyprepadnem úzkosti, trasiem sa o holý život, preciťujem kruté poznanieo vlastnej úbohosti. Nechcem byť večne plytký, egoistický slaboch,bezmenný úbožiak kričiaci svoje meno do sveta len preto, aby sa mu namiestoozveny vrátil odporný zápach vypustený z hrdiel nahnitých klamstiev.Modlím sa k Bohu, modlím sa, aby ma k priblížil k tebe.
Poznámtoľko žien, fakt je ich veľa, ale to čo robíš ty, to čo žiješ, nedá sa toporovnať. Krívajúc pobehujú okolo tvojich členkov ako miniatúrne hyeny. Chcelby som ťa milovať, ale nemôžem. Si príliš dokonalá, som presvedčený, že nemámnárok. Svoju cenu tuším, tvoju však poznám. A ten rozdiel je nekonečný.Môžem sa len pozerať, sledovať ťa s otvorenými ústami, oddávať sa naivnýmpredstavám.
Cesta navlak je chladná. Jemne mrazivý vzduch pretínam sústredeným pohľadom upretým narezignovaných okoloidúcich.
Čo takmôžeš teraz robiť? Chcel by som sa ťa nadýchnuť, prikloniť si hlávkuk tvojej, nechať sa poštekliť vlasmi. Utvrdiť sa v neslýchanejjemnosti tvojich rúk a ponoriť sa do ich krehkých dlaní. Rozosmievať ťa,byť na teba dobrý.
Dobré ráno,chýbaš mi. Vstávam s privretými očami, ale tvoj obraz mám pred sebou bezjedinej nejasnosti či pamäťovej škvrny.
