Andrej Palko
Zdeněk Směrák
Debrej den, jmenuji se Zdeněk Směrák a jsem bývalý komunista. Vlastně se v tom bahním dodnes.
Debrej den, jmenuji se Zdeněk Směrák a jsem bývalý komunista. Vlastně se v tom bahním dodnes.
nejaká blogerka písala, že... no ani som to nedočítal, ale že jej vadí asi keď sa jej v tescu pýtajú či má tesco club card...
Tak som si lajsol jednu internetovú diskusiu za druhou a všade je to isté - Mikloškovi chýba pragmatizmus. No a?
Človek sa učí celý život, respektíve veľmi dlho môže žiť v omyle. Niekedy sa dokonca môže stať, že približne polovica obyvateľstva pravdu pozná a tá druhá žije v klamlivom presvedčení.
Je neobvyklý deň. Vonku prší a ulice sú mierne preplnené. Popoludnie ako vyšité, neskoré popoludnie ako z obrázkovej knižky pre všetkých. Premáčanú ulicu lemujú bary a kaviarničky. V jednej z nich posedáva zaujímavý človek. Je mladý, sedí sám a číha na korisť. Rád by spoznal ďalšieho zaujímavého človeka, pokiaľ možno ženu. V horšom prípade aj dievča. Popíja pivo a sem-tam si uhne z poldecáka borovičky. Vie, že to pre ženy nie je veľmi príťažlivé, ale akosi si nevie pomôcť. Vrhá ostýchavé pohľady na ľudí, vrhá smelé pohľady do zrkadla. Prvá hodina trvá večne, skoro ako hodina deťom. Je to jedna z vecí, ktorú nevie celkom dobre uchopiť vlastným rozumom. Dnes tu však sedí pre inú záležitosť ako vŕtať sa v nose charitatívnych nadácií. Je sám a bolí ho to. Vkus mu klesá a hladina stúpa. Nastáva tretí stupeň alkoholickej aktivity a do krčmičky vchádza asi šestnásťročná punkerka krížená s anarchistkou. Sadá si k vedľajšiemu stolu a náš hrdina sa nestíha čudovať nad systémom ktorý dovoľuje nalievať alkohol aj mladistvým. Dievča pije pivo. Mladý muž si berie svoje nápoje a prisadne si k nej. Ona je drzá a zmätená, on je iba zmätený.
Boli tri. Jedna, volala sa Dáša, mala tetovanie langoša po ľavou lopatkou. Druhá, Erika, sa usavične vypytovala na aktuálny kurz kanadského dolára voči tomu austrálskemu. O Petronele (to je tá tretia) sa dá s čistým svedomím povedať, že bola najbližšie k Venuši (postavou).
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Pohybuješ sa v neuveriteľnom rozpätí. Kráčaš, často sa aj vznášaš, rozprestieraš sa v priestore mojej citlivej panoramatickej duše. Zanechávaš lahodné stopy, po tvojich dotykoch kvitnú úprimné túžby ľudskej podstaty. Tvoja prítomnosť kriesi dávno mŕtve nádeje. Si čistá ako práve narodená snehová vločka v stratosfére, úprimná a dobrá ako nekonečný zástup milosrdných sestier dokopy. Ako mi to mohlo tak dlho unikať?
Rýchlik Čingov, smer Košice. Druhá trieda, samozrejme nefajčiar. Jedno kupé, dvaja cestujúci a tri možné alternatívy. Tých nemožných je pochopiteľne omnoho viac, ale sržme sa reality.
Vypočul som si vo vlaku rozhovor dvoch študentiek vysokej školy. Nemal som na výber, do istej miery..
Korunovácia verejného šaša. Ľavý blinker nemá aliby. Ľavý blinker nemá alibi. Kto sa skrýva v hlave? V tvojej hlave. Som bezhalavý. Hičkok. Záhada bezhlavého blogera. Takže toto je ten perex?