Zacarovany kruh

 Viete, nemámčas sa tu s vami zdržovať, tak rýchlo pristúpme k veci. Neviem presnečo sa stalo, isto chápete, že som bol v šoku, no napriek tomu sa mi predsalen niečo vybavuje. Je to akoby mi stále niečo našepkávalo síce veľmi vydarenénápady, ale jednako s tým nesúhlasím. Pochopte, moja morálka sa tomuprieči. Poviem vám to teda bez obalu. Vážení páni, vážené dámy, dovoľujem sivám oznámiť, že mojou nastávajúcou nevestou, či ako sa mám správne vyjadriť, sastáva súťažiaca číslo 29!!! Nevládzem. Unavuje ma práca verejného šaša. Nemá tozmysel. Močiť proti vetru, keď som zvyknutý na mušličky? Nerozumiem prečo tovôbec robím. Zakaždým prídem domov, spustím neexistujúci monológ do zrkadla a potomsa rozprávam sám so sebou. Neexistujúci televízor ma neustále bombardujesprávami, aktualitami, ktoré sa zrejme ani nestali. Rádiá detto. Už ajsplachovač splachuje len v rytmických intervaloch, susedia prestalipoužívať na dorozumenie reč, začali kresliť prstami do hliny. Čas sa zastavila ja to neviem, nedokážem a nechcem pochopiť. Nejestvujúcaa zároveň tak skutočná. Moja paranoja sa uvoľňuje po kúskoch, pomaly žltneako rukáv zimnej vetrovky na sánkovačke. Spomienky mi zašívajú prázdny životroztrhaný ako rukáv zimnej vetrovky po sánkovačke. Opakovacie vety mavytrhávajú z reálu, pomaličky, ukradomky a poporiadku. Členkami sazachytávam o členské príspevky a nijako si neviem pomôcť. Som zrazunebývalo bezmocný, či skôr zdolaný ako grilovaný kohút pri nedeľnom obede.Každý jeden z tých panicky úzkostlivých stavov čo mi robia život pekelneneznesiteľným sa mi vrýva pod kožu ako tá najpodlejšia žena na svete. Ohmatávasi ma pod každým kúskom kože a z jej prstov mi nabiehajú na žilách zimomriavky.   Už to môžete zapnúť.