Mnohí určite poznáte Čapkovu Válku s Mloky, takisto ajto, o čo v tej knihe ide. Autora preslávilo vykreslenie problémovvtedajšej doby - kritika rozširovania Lebensraum-u (aj Mloci potrebujú nové priestory na život) a s tým spojenákritika appeacementu (ľudia Mlokomustupujú, nechcú vojnu, ktorá aj tak neskôr bude). Lenže Čapek ako ajv iných svojich dielach išiel ďalej - zamerial sa na možnosť zneužitiavynálezov vo vojne (časom jednotlivévlády vyzbrojovali svojich mlokov), čo viedlo k pretekomv zbrojení - (Studená vojna).Týmto sa výklad Války s Mlokmi takmer všade končí.
Sakra, alevôbec by sa nemal! Aj keď je pravda, že niektoré veci sa v tejto knihe nedalinájsť pred 50 rokmi. Situácia sa však zmenila - Čína - už sa k nej konečnedostávam. Počas čítania ma zarazila podobnosť medzi Číňanmi a Mlokmi(pozor - zovšeobecnenie, samozrejme, že nie všetci!). Na dôkazy sa ale budetreba vrátiť k obsahu knihy a pozrieť sa na to inak:
Čo sa už stalo:
Kapitán J.Van Toch západne od Sumatry objaví inteligentných mlokov. Domorodci sa ichprirodzene boja, ale kapitán ich začne učiť ako sa brániť proti ichnepriateľovi - žralokom. Postupne ich naučí hovoriť, loviť perly - čím ichvýznam vzrastie a začnú sa využívať v obchode. Po poklese cien perálsa Salamander Syndicate rozhodne využívať Mlokov inak - ako lacnú pracovnúsilu (hm?) na stavbu prieplavov, neskôr umelých ostrovov...
Teraz sme tu:
Emancipácia Mlokov na sebanenechala dlho čakať - ľudstvo sa pokúša Mlokov vzdelávať - poskytujú imklasické vzdelanie. Toto ale nemá úspech, pretože Mloci preberajú od ľudíiba technické zručnosti, svoju kultúru si rozvíjajú sami. Časommedzinárodné spoločenstvo ponúkne Mlokom autonómiu a prestane ichpovažovať za podradných.
A ešte budúcnosť:
Jednotlivé národy si najímajúMlokov do svojich podmorských armád čo vedie k pretekom v zbrojení. Terazsi už ale niektorí uvedomujú nebezpečenstvo. Požadujú prerušenie obchodus Mlokmi, nedostatkom výbušnín a kovov by sa nemohli ďalejvyvýjať - lenže to sa jednoducho nedá - poškodilo by to rasthospodártva, mnoho ľudí by zrušením obchodu s Mlokmi prišlo o prácu... A tak namiesto prerušenia obchodu, ľudia preberajú mločie tradície -vznikajú salamandrie náboženstvá, sekty...
To čo konzervatívcom najviacvadilo bolo ticho. Čo vlastne Mloci chcú? Stále bolo počuť iba hučaniepodmorského priemyslu. Po sérii nešťastných zemetrasení (spôsobených ľudskýmitrhavinami) Chief Salamander vystúpi s požiadavkou - potrebujeme viacpriestoru, vzdajte sa chudobných krajín (presnejšie chcel Čínu - vtedy eštechudobnú, „sranda" ako sa situácia zmenila), my vám za ne zaplatíme, alebo siich zoberieme sami... (aká bude tentokrát požiadavka Číny?)
Záver je vyvrcholením tohtovšetkého...
Príčina a riešenie
Autor tvrdí, že si za to môžme sami. Má pravdu. Ale prečo?Dravý kapitalizmus kŕmil Čínu až tak, že nás sama zožerie. Je chybav kapitalizme? Riešenie sa na prvý pohľad ponúka samo: koniec kapitalizmu(ako zdôrazňovali v komunistickom doslove k vydaniu, ktoré sa dostaloku mne)!
Nie je príčina v ľuďoch? Čo je lepšie: kapitalizmus čikomunizmus? Niektorí tvrdia, že sa nedá správne odpovedať. Ja tvrdím, že sa dá.
Čo je podstata kapitalizmu? Sloboda. A komunizmu?Rovnosť ľudí.
Je sloboda charakteristická pre ľudí? Väčšinou áno - aj keď niekto môže namietať: jaju nepotrebujem, ale v klietke nechce žiť asi nikto, málokto chce, abyjeho život riadil niekto iný (myslím celkovo, v politike sa necháme radimanipulovať).
Je rovnosť charakteristická pre ľudí? NIE!
Sme si rovní vekom? Nie.
Sme si rovní vzhľadom? Nie.
Sme si rovní vedomosťami? Nie.
Sme si rovní v DNA? Nie
Sme si rovní záľubami? Nie.
Sme si rovní schopnosťami? Nie.
Sme si rovní potrebami? Nie............................
Ľudia sú odlišní. Zároveň ľudské rozdiely vôbec nehovoriao „dobre" a „zle" (ktoré majú mimochodom takú výpovednú hodnotu akovo vesmíre „dole" a „hore"), to im pripisujeme my. Ľudské rozdiely sú akurátzdrojom zmyslu života. Bavilo by vás žiť, keby všetko bolo priemerné? Človek bysa nemohol snažiť, lebo by bol odstavený kvôli nutnej priemernosti,...
Skôr tu môže existovať rovnosť príležitostí - ale tá je skôrcharakteristická pre kapitalizmus, však?
Mám veriť komunizmu, ktorý vycháza z chybnej podstaty?Radšej verím všetkým nástrahám kapitalizmu, o ktorom neviem rozhodnuť čije „dobrý" alebo „zlý". Pokiaľ tu ale bude existovať sloboda (myslenia, tlače,zhromažďovania sa, ...) tieto nástrahy sa dajú predvídať. Otázka už neznie:kapitalizmus alebo komunizmus? ale kapitalizmus alebo v niečom obmedzenýkapitalizmus?
A kým ma môžte kritizovať, nemusím sa báť ani Mlokov.
Na začiatku som hovoril o „probléme". Áno toto všetko samôže stať. Ale je problém to, že vieme, čo sa stane a na základe toho môžme niečo spraviť?
