Máš na perách ešte trochu radosti?
Cítiš niekedy pokušenie dať viac milosti?
V rukáve zvýšilo pár kariet, s ktorými nevyhráš.
Trápi ma len, koľko tajomstiev pred spaním schováš.
V denníku ti zostalo niekoľko posledných makiet,
v pamäti návod ako porušiť niekoľko etikiet.
V hlave si ťa skladám každým večerom,
opúšťam sny s prvým polnočným úderom.
Týždne odchádzam spať do mojej tmy osamote,
opitý lacným mokom zabitý v nemote.
Chcem to počuť?
Či táto rieka pre nás tečie oboma smermi.
Vieš ma nepočuť?
Dúfal som, že na noc nezostaneš, ver mi.
Obaja dávno vieme,
že najlepšie rozhovory sú, keď sa nevidíme.
Keď si líham spať.
Chcela si niekedy zavolať, keď ti chlad perín vezme spánok?
Pretože ja vždy.
Možno zbytočne zaspávam na vankúši z mojich spomienok,
zúfalé dohady.
Keď si líham spať.
Nazbierala si konečne odvahu?
Premýšľal som, či je vhodné ťa budiť ešte pred budíkom.
Dopisujem v noci dlhú úvahu.
Viem, že už sme obaja posmelení vyhádzaným šatníkom.
Môžeme žiť oddelene alebo umrieť spoločne.
Vekom sa už naučíš milovať druhého stručne.
Keď si líham spať
príliš zamestnaný tvojou absenciou.
Zatiaľ musím tápať
postihnutý chvíľkovou urgenciou.
Musíš ma už chápať,
prečo zaspávam s malou ambíciou.
Keď si líhame spať…
