Počul som,
Že pravda bola stvorená
Aby sme mohli týrať
Vinu delenú dvoma
A všetko, čo žiadaš.
Tak mi zatancuj, klamár.
Spíme bez nocí
A praskanie úprimnosti
Poskladanej do rébusu
Odkrýva naše tiene
Zavesené nad zemou.
Tak ma rozviaž, klamár.
Prejdeme sa
Po chodníku bielych plachiet
V zablatených topánkach
Držiac sa za ruky a oblečení
Do čiernobielych kostýmov.
Tak mi zaspievaj, klamár.
Som si istý,
Trúchliš za strhnutou náplasťou
A škriabeš si rany na laku,
Ktorý ti vytrhal vlasy a čas
Ukradol do môjho vrecka.
Tak ma rozosmej, klamár.
Spýtam sa,
Či stále cítiš motýliky
Lietajúce v čase nemoty,
Ktoré chceš pred večerou
Naposledy utriediť podľa seba?
Tak mi odpovedz, klamár.
Vedel som,
Že ten príchod bude bolieť
A nikdy ho nedostaneš
Bez škvŕn od blata skrytého
Pod nechtami, ktoré nezmyješ.
Tak ma už nechaj, klamár.
