Tieň

Keď slnko kreslí

siluety nočného mesta,

prechádzam sa po chodníkoch

mokrých od rozliatych mačacích sľubov

a hádam, prečo sa vo snoch sám nespoznávam.

Noc si smelo pýta moje skrehnuté rameno

a strach sa usmieva do spevu nahej túžby.

V bludisku noci utekám

slepo za ránom.

Tvár bez mena

zavesila na nočné lampy

dávno vyhasnuté hviezdy a čaká

na správny moment bez hodiniek na ruke.

Mesiac ticho odráža svetlo jej pleti

a šepká mi dôvody, prečo

nikdy nezaspať.

Padanie hviezd

utešuje krehké očakávania

a daruje do náručia niekoľko snov.

Posledné chvíle odsúdeného v chladnom väzení

vpísali do čierneho šálu k nej mapu,

a čím sa viac k svetlu blížim,

môj tieň je dlhší.