Už som kedysi išiel do kúpeľov klasicky po ceste, ale to sa mi zdalo nudné. Zvolil som alternatívu naokolo, ale o to horšou cestou, ako hovorí môj kamarát Igor.
Vyrazil som z Prešova cez Šidlovec, Kanaš, Gregorovce, Terňu a Hradisko na chatu Čergov. Túto trasu som absolvoval už viac krát a môžem ju odporučiť, pretože je veľmi pekná a tak priemerne náročná. Sú tam úseky, kde ja musím tlačiť. Napríklad od vstupu do lesa za Hradiskom, ale trénovanejší bikeri by to možno dali aj na biku. Sú tam aj takzvané špičkové úseky, ako ich ja volám. To znamená, že bike tlačíte a stúpate do kopca po špičkách. Vtedy zvyčajne sám sebe v duchu hovorím, bolo ti to treba, nie je lepšie ležať doma na gauči? Nie, nie je. Tá energia, ktorá sála z toho lesa a ten pocit, keď človek prekonáva sám seba sa nedajú nahradiť a stojí to za tú trochu potu.
Cestou od Hradiska som prechádzal aj okolo pamätnej tabule na tragickú haváriu vrtuľníka. V lese som si v špičkových úsekoch predstavoval ako si na chate dám desiatu a k tomu čapované pivo. Už som bol na chate, celý vytešený, keď som zbadal oznam na dverách. Zatvorené cca 2 týždne. Sklamane som si sadol a začal jesť, zrazu sa mi okolo nôh začala obšmietať mačka. Bola nadmieru prítulná, krútila chvostíkom a veľmi sa chcela zapáčiť. Pochopil som, chcela moju desiatu. Tak som jej začal pomaly odštipkávať a kŕmiť ju. Ja som jedol aj papriku, tak som jej hodil aj kúsok papriky. No pani asi nebude vegetariánka, oňuchala a nechala tak. Z dvoch žemlí som jej obetoval asi štvrtinu a mal som za to jej obdiv. No a zapil som to vodou. Nebola to šťastná voľba, po chvíli ma začalo bolieť brucho.
Od chaty ma čakala odmena - zjazd. Hore bolo o dosť chladnejšie a tak som sa naobliekal a mohol som svišťať. Najprv trochu opatrnejšie, cesta je dosť rozbitá, ale potom to prišlo. Sladká odmena v podobe dlhého zjazdu po dobrej ceste vysokou rýchlosťou. Takto v pohodičke som došiel až do Hertníka. Tam som sa napojil na hlavnú cestu, ale s malou premávkou a pokračoval po nej až po Kľušovskú Zábavu.
Tu to prestáva byť zábava a začína hlavná cesta s veľkou premávkou až skoro po kúpele. Len od odbočky na kúpele za Bardejovom vľavo je tam už pekný cyklochodník.
Otca som ľahko našiel, na recepcii už o mne vedeli, tak som bike len zamkol okolo stĺpa osvetlenia a absolvoval návštevu.
Keďže som sa tam zdržal až do večera naspäť som už išiel vlakom z Bardejova. Väčšinou mám šťastie na nový vlak a tak je to celkom pohodlné.
