Andrej Šverha
Po krvavých stopách Balkánu, cez Železné vráta a Transalpinu
Inšpiroval ma článok Andreja Bána o genocíde a masakroch na Balkáne a záujem o históriu a krásy tejto časti Európy.
Som zvedavý a to ma „núti“ cestovať. Rád objavujem nové miesta a nových ľudí. Čo ma charakterizuje? Sú to tieto myšlienky: "Mali by sme byť šťastní, že žijeme v tejto krajine, a to za akýchkoľvek podmienok. Aj sociálne slabší majú to, čo v mnohých krajinách nemá 90 percent ľudí. Už v Užhorode, päť kilometrov od našich hraníc, je iný svet." A môj druhý rozmer je: "V roku 2018 publikoval časopis The Lancet štúdiu, na ktorej sa zúčastnilo viac ako milión účastníkov. Výsledok bol jednoznačný - jazda na bicykli je druhou z najlepších aktivít zameraných na odbúravanie stresu (prvou bol kolektívny šport). Cyklisti zažívali až o 21,6 percenta menej dní, keď boli v zlom duševnom rozpoložení ako tí, ktorí nešportovali vôbec." Zoznam autorových rubrík: Cykloturistika, Cestovanie, Nezaradené, Súkromné
Inšpiroval ma článok Andreja Bána o genocíde a masakroch na Balkáne a záujem o históriu a krásy tejto časti Európy.
Keď sa povie Štokholm, vybaví sa mi Švédsko, Škandinávia, ABBA, Nobelová cena, IKEA... prosto zaujímavé mesto a krajina.
Londýn patril medzi miesta, ktoré som chcel navštíviť a moje očakávania naplnil vrchovato.
Inšpiroval som sa poviedkou Jonáša Záborského Dva dni v Chujave, pretože Sicília vo mne zanechala rozporuplné dojmy.
Kam sa dá ísť v tomto čase na dovolenku a bezpečne sa vrátiť na Slovensko? Tak nad tým sme dumali začiatkom júna. Syn Filip vymyslel Česko a mne sa to zapáčilo.
Marrákeš je v mojich predstavách zosobnením nefalšovanej exotiky, pestrých farieb a tajuplnosti. Preto som dlho hľadal lacné letenky do tohto mesta. Medzitým prišli nové impulzy, ale niekde v hlave mi to ostalo.
Orheiul Vechi (Starý Orhei) je archeologický komplex v Moldavsku, ktorý ašpiruje na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ide o jednu z najobľúbenejších turistických destinácii v krajine. Údolie bolo osídlené už v praveku.
Prečo navštíviť krajinu ako je Podnestersko? Pre mňa ako stredoeurópana je to ako výlet do krajiny – nekrajiny. Podnesterská moldavská republika, je medzinárodne neuznaný, ale fakticky samostatný štát.
Čo človeka láka vidieť vraj najchudobnejšiu krajinu Európy? V mojom prípade je to exotika nepoznanej krajiny, ktorá je vlastne za humnami. Navyše aj keď nie som znalec vína, práve jej povesť ako krajiny vína bola ďalšou motiváciou
Nebojte sa, nebolo to nič nebezpečné, aj keď určité obete sme utrpeli. Koločavu mám v hľadáčiku už dávno. Je spojená s legendárnou postavou Nikolu Šuhaja lúpežníka, Ivanom Olbrachtom, Četníckou stanicou a hlavne krásnymi horami.
Prečo práve Murmansk? Názov tohto mesta mi znie exoticky už od detstva, predstavuje niečo úplne neznáme, tajuplné a nedosiahnuteľne ďaleko. Preto som ho zahrnul do cestovného plánu.
Do Petrohradu prichádzame po namáhavej ceste vlakom z Jaroslavli. Napodiv v noci sme sa celkom vyspali, aj keď neviem ako naši spolunocľažníci vo vagóne. My sa totiž v noci striedame v chrápaní a občas dáme aj duet.
S Moskvou sa lúčime v sobotu ráno pohľadom na úplne prázdny Arbat. Na Jaroslavľskej železničnej stanici už čakáme na nástup do nášho vagóna. Pripravené máme internetové lístky na vlak a pas.
to se mi, doufám, nikdy nestane. Do Ruska, to bych si ze všeho nejvíc nepřál. Ani tento text skladby od českej skupiny Buty nás neodradil od plánovania našej cesty do Ruska. Ideme v zostave Milan, Laco, Miro a ja.
Gozo je druhý najväčší ostrov. Je úrodnejší a zelenší ako Malta. Podľa legendy má byť Gozo bájny ostrov z gréckych mýtov, kde Odyseus prežil niekoľko rokov s nymfou Kalypso.
Letenky sme dostali presne na Mikuláša. Asi sme s Igorom celý rok poslúchali. Aj keď pravda je taká, že Mikulášom sme si boli sami. Veď sa mu aj svojimi dokonalými postavami takmer podobáme. Skrátka neodolali sme letenke za 35€.
Cyklodovolenka deti už omrzela a vraj je potrebné zapojiť aj iné svaly ako tie na nohách. Tak vymysleli splav. Navrhol som Vltavu, ale tam už boli s kamarátmi Pathfindermi, preto sme sa dohodli na romantickej Sázave.
Dva týždne v Kazachstane si ideme ešte spestriť krátkym výletom do Kirgizska. Za najzaujímavejšie a nie veľmi vzdialené som vyhodnotil jazero Issyk Kul a keďže prechádzame aj hlavným mestom, tak si urobíme zastávku aj tam.
V Turkestane na stanici stretávame jedného z mála cudzincov. Je to starší cestovateľ z Holandska, ktorý za mesiac prešiel najzaujímavejšie miesta Strednej Ázie. Až mu závidím. My sa vezieme v modernom vlaku do Almaty,
Čítaj step za stepou alebo aj krok za krokom. Takto prebiehala 24 hodinová cesta vlakom do 1 500 km vzdialeného Šimkentu. Občas ideme rýchlosťou porovnateľnou s rýchlikom Poľana (Prešov – Bratislava), teda pomaly.