Táto cesta nadväzovala na okružnú jazdu po západnom Balkáne. Tú sme absolvovali v roku 2012 a zahrnovala krajiny: Srbsko, Čierna Hora, Albánsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a zastávku v Budapešti. Môžete si o nej prečítať tiež na mojom blogu.
Samozrejmosťou už je, že sme spoločne s dcérou Soňou vypracovali itinerár, ktorý prešiel pripomienkovaním a došlo aj k malým zmenám. Prezentácia na úvod taktiež zabrala a tak sme koncom júla 2013 mohli vyraziť. Ešte sme dokúpili hasiaci prístroj do auta, lebo je v Rumunsku povinnou výbavou.
Našim prvým cieľom, kde sme mali zotrvať pár dní bolo mesto Sibiu. Vybrala ho Soňa na základe fotky v učebnici angličtiny. Spolu s informáciou, že bolo Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2007 a tak ho musí vidieť. Pred návštevou Rumunska sme mali mierne obavy. Aby nás neokradli cigáni, ktorých je tam vraj veľmi veľa, neukradli nám auto (veď je tam veľká chudoba) a nenapadli nás potulujúce sa psi. Naša cesta viedla cez Miškolc, potom po diaľnici smerom na Debrecen. Za hraničným priechodom sme si kúpili známku, ktorá zahŕňa poplatok za použitie diaľnic a hlavných cestných trás. Zastavili sme sa na chvíľu aj v meste Oradea. S plne naloženými autami sme sa lúčili s ťažkým srdcom a malou dušičkou. Pozreli sme si zvyšky opevnenia z 12. storočia. Pokračovali sme smerom na Cluj a Alba Iulia.
Našu mini výpravu pozostávajúcu z dvoch áut som viedol ja. V cudzej krajine sa vždy snažím dodržiavať dopravné predpisy, aby som predišiel neplánovaným výdavkom na pokutách. Tak som v dedine dodržiaval päťdesiatku. Tvorili sa za nami kolóny a keď ma domáci vodiči predbiehali, ukazovali si na čelo. Tak som sa prispôsobil rýchlosťou domácim účastníkom premávky. Cestou nás zaujala dedina Huedin. Pravdepodobne tam bývajú najbohatší Rómovia z Rumunska. Sú tam niekoľkoposchodové paláce vyzdobené vežičkami a divokými farbami. Bohužiaľ nemám odtiaľ žiadne fotky, ale nájdete ich na googli po kliku na tento odkaz. V Sibiu sme mali zarezervovaný penzión s parkovaním. Silou mocou sme presviedčali recepčnú, že chceme parkovať na malom dvore vo vnútri. Nepodarilo sa, tak autá zostali na ulici pred penziónom. Ešte stále sme mali mierne obavy. To, že je Rumunsko inou krajinou, za akú sme ho považovali, nás presvedčila aj malá drobnosť. Vybrali sme sa na prvú návštevu centra a chceli sme prejsť cez hlavnú štvorprúdovú cestu. Ešte sme sa len rozhliadali pred prechodom a už okamžite zastavili všetky autá a my sme mohli bezpečne prejsť. Bol to pre nás kultúrny šok.
Ďalší deň sme mali v pláne prehliadku mesta. Čo všetko sa dá vidieť v Sibiu? Veľmi veľa. Mesto bolo založené v 12. storočí saskými osadníkmi. V 15. storočí pribudlo mestské opevnenie, ktoré trikrát odolalo Turkom. Jeho pozostatky sa zachovali dodnes. V meste vidno, že sa doň investovalo v rámci prípravy na EHMK. Pôsobí, aspoň v historickom centre veľmi útulne a čisto. Našou prvou zastávkou bolo Veľké námestie. Tam nás hneď zaujali staré historické domy, ktoré sa na nás uprene pozerali a akoby nás sledovali pohľadom. Majú krásne malé strešné okná, ktoré pravdepodobne slúžia ako vetracie otvory.
Ďalej sme videli Most klamárov, ktorého názov je vraj odvodený od toho, že sa na ňom stretávali milenci a šepkali si tu milostné lži. Nás ohúrila Ortodoxná katedrála so svojimi maľbami vo vnútri. Prešli sme aj cez Poschodovú pasáž, ktorá oddeľuje Horné a Dolné mesto. Vyštverali sme sa na Radničnú vežu a mestské hradby. Sibiu sa môže pochváliť aj niekoľkými rumunskými prvenstvami. Bola tu postavená prvá nemocnica, lekáreň, múzeum a prvá vytlačená kniha v Rumunsku. Bolo tu otvorené aj prvé homeopatické laboratórium na svete. Je to naozaj mesto, ktoré stojí za návštevu a nebudete sa tu nudiť.
Ešte jedna zaujímavosť na záver. Náš penzión sa nachádzal v susedstve nevestinca, ktorého súčasťou bol aj pneuservis. Asi ak by ste počas čakania na opravu defektu alebo prezutia pneumatík mali dlhú chvíľu...
Na ďalší deň sme sa vybrali do Draculovho rodiska, ale o tom nabudúce.
