Presne na Silvestra skoro ráno odlietame aj s mojim kamarátom Milanom z obľúbeného miniletiska v Košiciach. Let do Tel Avivu trvá približne tri hodiny a aj v stiesnených podmienkach nízkonákladovky sa dá prečkať. Aj keď tentokrát tu bol extra malý priestor na nohy.
Na letisku Bena Guriona si nevedomky vyrobím menší problém ešte pred samotným vstupným pohovorom do krajiny. Všade pred búdkami s úradníkmi stoja veľké rady. My s Milanom a našou novou kamarátkou Majkou z lietadla zbadáme samoobslužné automaty. Je tam minimum ľudí a tak sa tam vyberieme. Idem odvážne ako prvý, priložím a oskenujem pas, pozriem do kamery a už aj mám lístoček so vstupnou „pečiatkou“ pre vstup do Izraela. Len v tom prichádza úradníčka a upozorňuje nás, že toto je len pre našich, rozumej Izraelčanov. A my musíme ísť predsa len do tej dlhej rady na pohovor. No nič sme o niečo múdrejší a máme čas sa s Majkou porozprávať o našich plánoch. Keďže ja s Milanom sme takí „slovenský polygloti“ rozumejúci rodnej reči, potom šarištine, dohovoriac sa s Poliakom, Ukrajincom, Rusom a Čechom, snažíme sa k pohovoru dostať v skupinke s Majkou. Ale keďže nie sme rodinní príslušníci, tak nemôžeme. Prvá ide Majka a ja po nej, zatiaľ postáva nadosluch. Prvé otázky, že za akým účelom prichádzam a čo chcem navštíviť, mám už z domu nacvičené. Ďalšia otázka ma trochu zaskočí, že kedy naposledy som bol v Izraeli. Po odpovedi, že som tu prvýkrát, sa úradník začudovane hľadiac do počítača začne znepokojivo tváriť. Mňa hneď napadne vybrať z vrecka lístok z automatu, kde zaznamenali už môj príchod. No ako to vysvetliť s mojou angličtinou? Na pomoc príde Majka a všetko vysvetlí. Po chvíli nás konečne všetkých vpustia v ústrety novým zážitkom.
Z letiska do centra Tel Avivu jazdí pravidelne vlak, lístky nám pomôže zakúpiť pri automate ochotný personál. Všetko ide ako po masle. Keď vystúpime na Hahagana po prvýkrát vidíme mladých vojakov a hlavne vojačky so zavesenými samopalmi. Je to pre nás čudné, ale asi potrebné kvôli bezpečnosti, tak sa tým viac nezaoberáme.
Naše prvé ubytovanie je v starej časti Jaffa. Je to jedno z najstarších starovekých prístavných miest na svete. Jedna z legiend tvrdí, že bolo pomenované po jednom z troch Noemových synov Jefetovi, ktorý mesto postavil 40 rokov po biblickej potope. Jaffský prístav bol využívaný už od doby bronzovej. Zmienka o ňom je v starovekých egyptských dopisoch z roku 1470 pr. n. l. Kráľ Dávid a jeho syn Šalamún dobyli Jaffu a používali ho ako prístav, do ktorého dopravovali cédre pre stavbu Prvého Chrámu.
Zastavíme sa aj v infocentre a zoberieme si mapu mesta. Prechádzame okolo vežových hodín a ocitáme sa na najznámejšom blšom trhu Šuk ha-pišpešim. Je tu plno butikov, reštaurácií a stánkov so starým oblečením, nábytkom a občas aj starožitnosťami. Niektoré lustre vyzerajú, že ich tu zavesili veľmi dávno, ešte ako nové. Ale keďže ich dlho nikto nekúpil, stali sa z nich starožitnosti :)
Keďže je čas obeda a žalúdok sa ozýva, sadáme si do pouličnej reštaurácie. Milan aj ja si vyberáme Šavarmu z jahňaciny, k tomu ako príloha hummus, kuskus, pita a hranolky. Ako hovorí sprievodca Lonely planet – dokonale nevegetariánske pouličné jedlo. Majka si dá diétne, veď je to športovkyňa, šakšuku. Jedla je veľa a chutí výborné, večeru teda už môžeme vypustiť.
Rozlúčime sa s našou kamarátkou a každý sa vyberieme do svojej ubytovne. Náš hostel sídli v dome z osmanskej éry, priamo na blšom trhu. A je to na vybavení aj vidieť. Aj ten vek aj blízkosť blšáku. Postele sú krátke a vybavenie staré, ale zato sme v centre.
Po krátkom oddychu sa celý nedočkaví vyberieme smerom k starému prístavu, prechádzame cez záhrady HaPisga. Je to najvyšší bod starej Jaffy s krásnym výhľadom na pobrežie a nový Tel Aviv. Prejdeme cez most želaní ku kikar Kadumin. Sme v centre plnom turistických obchodíkov a kaviarní a blízko františkánskeho kostola sv. Petra.
Starý Jaffský prístav nás trochu zaskočí svojim industriálnym rázom a to som povedal veľmi jemne. V skutočnosti sú to viacposchodové staré ošumelé budovy, kde sú na prízemí viaceré reštaurácie a na poschodiach sklady a predpokladáme, že aj prevádzky na spracovanie rýb. Prejdeme sa úzkymi kamennými uličkami okolo kostola sv. Petra a mešity Al-Bahr. Ochutnáme aj šťavu z granátových jabĺk. Je trochu trpká, ale osviežujúca.
Aj keď je Silvester, líhame si unavení veľmi zavčasu okolo 20.00. No s blížiacou sa polnocou to tu vyzerá trochu ako na stanici. Ľudia chodia hore dole a všetok hluk ustane až niekedy po jednej v noci. Ráno nás čakajú raňajky na streche. Je to príjemne aj keď je trochu chladno. Zo strechy sú pekné výhľady na okolie a more.
Aby som uviedol všetko, čo sme v tomto meste videli, posunieme sa v čase o 5 dní. Medzitým sme navštívili Jeruzalem a Palestínu. Vraciame sa späť do Tel Avivu v piatok, lebo v nedeľu ráno odlietame domov.
Pri našom príchode nás víta silný vietor s dažďom, takže v piatok toho veľa nestihneme. V sobotu už vykukne slniečko a my sa vyberieme na prechádzku popri pláži. Vychutnávame si príjemných 17 stupňov a vyhrievame sa na lavičke. Dnešným cieľom je Rothschild bulvár s domami postavenými v slohu Bauhaus. Týchto bielych budov je tu sústredených najviac na svete a preto boli zapísané aj do zoznamu UNESCO. Tento štýl priviezli nemeckí židovskí architekti, ktorý utekali pred nacizmom v Nemecku. Tu sa opäť stretneme s Majkou, ktorá býva v susednej štvrti.
Zaujme nás aj bohémska štvrť Neve Tzedek, ktorá je najstaršou časťou nového mesta. Vládne tu príjemná atmosféra krčmičiek a barov a butikov s ručne vyrábanými výrobkami.
Toľko o našich prvých dojmoch z Izraela a Tel Avivu. Rozprávanie bude pokračovať našou cestou do Jeruzalema. Takže ak ste zvedaví, čítajte aj nabudúce.
