Pridal sa syn Filip a náš spoločný známy a už aj kamarát Laco.
Oproti minulosti, keď sme sa presúvali denno-denne z miesta na miesto a spali pod stanom, sme zvolili lajt verziu. Ubytovanie v chatke a na jednom mieste. Vybrali sme si kemp Apollo medzi Břeclavou a Lednicami. Cesta sa uskutočnila od 12.8. do 18.8.2017.
Dobrodružstvo začína už pri nástupe do vlaku v Kysaku. Najprv trafiť správny vagón, lebo premiestňovať sa po ultra úzkom nástupišti číslo 7 s bicyklom a pomedzi ďalších cestujúcich je takmer nemožné. Ďakujeme ŽSR (či ŽSSK), že pekne zrekonštruovala stanice kdesi v Hornej Dolnej na Západnom Slovensku, ale taký uzol (pre polovicu Východu) ako Kysak majú v pláne asi v roku 2030. V časti vagónu, kde je vyhradené miesto na bicykle sedela veľká skupina Rómov. Slušne som ich požiadal, aby nám miesta uvoľnili a my si mohli zavesiť bajky. Cestou som ich aj párkrát upozornil, aby sa o ne neopierali.
Cestou z Břeclavi do kempu konečne prišli aj pozitívne zážitky. Cyklotrasa vedie lužnými lesmi s krásnymi scenériami. Kemp sme našli poľahky. Chatka bola asi v pôvodnom stave z čias socializmu, podlaha vŕzgala pri každom kroku a ako obvykle skriňa bola bez poličiek. No taký retro zážitok za pár korún. No nekupte to, když je to tak levný ;) My sme však pripravený a naťahujeme špagáty cez pol chatky, aby sme mali kde vešať mokré a spotené veci. Výhodou je zopár umelých stoličiek a stôl, ktorý nám slúžil na romantické posedenie pred chatkou. Teda stôl sme si museli zabezpečiť sami. Zapožičaním spred inej chatky, ktorá nie je práve obývaná. Rovnako ako neustále miznúce stoličky. Asi je to tu taký šport. Areál kempu je veľmi pekný, len sociálne zariadenia zodpovedajú stavu našej chatky.
A aby som nezabudol, ešte upozornenie:
V tomto, aj nasledujúcom článku sa nachádza niekoľko fotiek starých pupkatých chlapov, mladých chlapcov a jedla. Poprosím môjho kamaráta Igora K., aby nasledujúce fotky preskočil, lebo viem, že ho nezaujímajú. Ale je tam aj niečo, čo ho zaujme. Aspoň dúfam.
Naša prvá cyklotúra vedie do Valtic. Valtice patria medzi najnavštevovanejšie vinárske mestá v ČR. Nakukneme do kostola Nanebovzatia Panny Márie, vybudovaného v rokoch 1631–1671. Obzrieme si zvonka zámok, ktorý je jednou z najvýznamnejších svetských barokových stavieb na Morave. Priamo na krásnom námestí Svobody stojí novorenesančná radnica.
Namierime si to do Mikulova, práve pozeráme do mapy, keď okolo prechádzajú iní bajkeri. Opýtam sa ich, či týmto smerom dôjdeme do Mikulova. Odpoveď je, že aj takto sa dá. „A normálnou trasou?“ Vysvetlia, že tam ide trasa po ceste, aj mimo len je to dlhšie. Tak si vyberieme tú – síce naokolo, ale o to horšou cestou. Hneď o chvíľu pochopíme, prečo je to „aj takto sa dá“. Strmý kopec, tak na tlačenie. Ale keď ma v strede kopca pochváli mamička s malými deťmi: „Pane, to je výkon“, už zosadnúť nemôžem. Odmenou je Kolonáda na Rajstně, postavená podľa vzoru tej v Schönbrunne.
Zastavujeme sa na bývalej colnici, kde je dnes aj Múzeum železnej opony. Pokračujeme po EuroVelo 13 Cestou železnej opony. Medzi dedinkou Sedlec a Mikulovom vedie Stezka svobody. Je tam umiestnených niekoľko info tabúľ s popisom a príbehmi ľudí, ktorí sa rozhodli prejsť cez túto dôkladne stráženú hranicu za čias socializmu. Rozpráva aj o chlapcoch, ktorí sa podkopali pod hranicou. V Mikulove sa najeme na námestí a pozrieme si dominantu mesta - zámok. Odtiaľ sa nám naskytnú krásne výhľady na okolie, hlavne na Svatý kopeček.
Naspäť ideme okolo najväčšieho rybníku na Morave – Nesyt. Zastavíme sa na ochutnávku vína opäť vo Valticiach, vo Vinárskej pohotovosti otvorenej nonstop.
Našu Mikulovskú trasu si môžete pozrieť podrobnejšie na zázname zo Sports Trackera.
Nasledujúci deň sa rozhodneme prejsť okolo vodnej nádrže Nové Mlýny. Medzi obcami Přítluky a Zaječí sa šplháme do kopcov s vinohradmi, je to cca 10% a dáva zabrať. Blízku rozhľadňu, na ktorú ešte treba vyšliapať preto vynecháme.
Niekoľko sto metrov pred obcou Strachotín začneme s Filipom preteky. V tom môj bajk začne brzdiť, zablokovalo sa mi zadné koleso. Prasknutý špic a kapsa v kolese spôsobili super osmičku. Bajk neviem ani tlačiť a musím nadvihovať zadné koleso. V dedine servis nie je a tak nastupujem na bus do blízkeho mesta Hustopeče. Bez problémov ma vodič zoberie aj s bicyklom. Pri vystúpení má osloví pani, s ktorou sme čakali na zastávke a ukáže mi kde je servis. No zlatí Moraváci. V servise našťastie majú ráfik na 29-ku a odhadujú opravu na dve hodiny. Tak sa zatiaľ naobedujem a ako tak pozriem centrum mesta, je pekelne teplo. Naozaj keď prídem o dve hodiny, koleso je vymenené a ja môžem pokračovať.
Laco s Filipom zatiaľ obišli celú vodnú nádrž, ja sa k nim pripojím v Dolných Vestoniciach. Obec je osídlená už od praveku, čo dokazujú mnohé archeologické nálezy. Najvýznamnejším z nich je plastika Vestonickej venuše objavenej v roku 1925. V Ledniciach ešte kúpime u vinára víno a burčiak na večerné posedenie.
Našu trasu až do Strachotína si môžete pozrieť v Sports Trackeri. A aj jej druhú časť z Hustopeč, cez D.Vestonice.
Keď tak nad dneškom rozmýšľam, musím skonštatovať, že už som skoro ako Sagan. Veď aj u mňa výsledok v dnešnej etapy ovplyvnili technické problémy a nepoddal som sa.
Na úvod dovolenky sme sa celkom rozbehli. Nasledujúce dni budeme spoznávať ďalšie zákutia Lednicko – Valtického areálu. O tom sa môžete dočítať nabudúce.
