Tam sa pozrieme zblízka na Chočské vrchy. Inšpirovali sme sa trasou, ktorú sme našli na stránkach mtbiker.
Vyrážame skoro ráno vlakom z Košíc (Miro) a Prešova (ja). Stretávame sa v jedálenskom vozni, kde ešte spresňujeme plány na dnešný deň. Do Liptovského Mikuláša prichádzame pred pol deviatou. Je okolo 5°C a ráno, cestou na stanicu, boli len 3°. Takže ja mám na sebe tri vrstvy a dlhé cyklonohavice. Miro je v krátkom tričku a tenkej vetrovke, ktorú ale hneď pri prvom stúpaní vyzlečie a krátkych nohaviciach. Jednoznačne sa musí zahriať. Vyberiem ploskačku a dáme si po štamperlíku nemrznúcej zmesi pre ľudí – hrušku 40-ku. Mierime po ceste na juh do Ploštína. Prejdeme obcou a pri lyžiarskom vleku sa pustíme zlým smerom – do lesa. Miro zastaví až pred prudkým stúpaním, že či ideme dobre. Našťastie nie. Tak sa vrátime a pokračujeme po lúke ku kempu Bystrina v Demänovskej Doline.
Tam prejdeme opäť na asfalt. V Pavčinej Lehote prechádzame okolo bobovej dráhy. Vyjdeme na poľnú cestičku. O chvíľu zastavujeme na vyhliadkovej veži a pohladíme dušu výhľadmi na Liptovské lúky a kopce. Sme priamo na úpätí Nízkych Tatier.
Prechádzame okrajom obce Lazisko a tesne pred Dúbravou opúšťame Liptovskú cyklomagistrálu a po lúke smerujeme na Liptovské Kľačany. Na lúke je orientácia ťažšia a tak sa nám podarí opäť preskúmať les. Zastaví nás až rozbahnená lesná cesta. Ja vyhlásim, že tadeto sa určite nepustím. Tak pozrieme do mapy a naozaj zisťujeme, že sme si trocha zašli. Vraciame sa na lúku a zmeníme smer. Stretávame aj peších turistov, ktorí idú z Kľačian.
Opäť sme na cyklomagistrále a zastavujeme v Partizánskej Ľupči konečne na pivo. Na peknom námestí s dvoma kostolmi si chvíľu posedíme v reštaurácii. Dávame sa do reči s miestnym chlapom, teda skôr on reční a my len počúvame. Trochu nás prestraší informáciou, že v Michale zvyknú policajti dávať fúkať cyklistom. Pre istotu si dáme len jedno. Spustíme sa tentokrát po hlavnej ceste do Liptovského Michala a ďalej do Bešeňovej. V kolibe medzi diaľnicou a Váhom sa naobedujeme. Dáme si chutnú aj keď mastnú kapustnicu.
Kúsok za Bešeňovou smerom na Potok odbočujeme na starú asfaltku smerom k Bešeňovským travertínom. Stúpanie je prudké a tak často oddychujeme, odmenou sú však krásne výhľady na Liptovskú Maru a Nízke Tatry. Vybrali sme sa okolo Liptovskej Mary a teraz ju vlastne vidíme prvýkrát, asi po piatich hodinách. Trochu nás hnevajú autá, ktoré aj tu stretávame a parkujú na lúkach. Tesne pod lesom ja už tlačím. Miro sa trápi na bajku, ale rýchlosť máme približne rovnakú. Pokračujeme po lúke a stále stúpame vyššie, ale nie je to už také prudké. Na najvyššom bode oddychujeme a vychutnávame si pohľadom okolité kopce.
O niečo ďalej ideme popri chate, zase si chvíľu posedíme. Závidíme majiteľovi túto skvelú lokalitu a ten boží kľud všade navôkol. Cesta dole kopcom nás tentokrát neodmení, vyjazdené možno polmetrové koľaje a prudké klesanie spôsobili, že chvíľu aj tlačíme a zbytok ideme veľmi, veľmi pomaly a opatrne. Na konci nás čaká veľké blato, ktoré sa nedá obísť. Tak sa rozhodneme trochu bicykle umyť v potoku. Voda je priezračná a neuvedomili sme si jej hĺbku. Odniesli si to mokré tretry a naše nohy v nich. No čo už. Ale bicyklom to trochu pomohlo, však do vlaku nás zobrali :)
Cez Bukovinu ideme smerom na Ižipovce a ďalej na Prosiek po starých asfaltkách. V Prosieku posedíme pri ihrisku a popod Chočské vrchy pokračujeme do Kvačian. Je to náročný terén, stále hore a dole a navyše po tráve. Naposledy sa pozrieme na Maru a zamierime do mini rodinného pivovaru v Kvačanoch.
Máme čas len na jedno pivo a už za súmraku sa púšťame dole do Mikuláša po hlavnej ceste. Premávka je dosť hustá a necítime sa na ceste veľmi bezpečne, niektoré autá jazdia dosť bezohľadne a nechýbalo veľa a mohli sme skončiť s úrazom. Na stanici sme včas, vlak má navyše opäť meškanie.
Nedokončili sme celú plánovanú trasu, mali sme ísť ešte na Matiašovce a Bobrovec. Ale keďže sa dni už dosť skrátili, tak sme to nestihli. Dobrý dôvod sa sem opäť vrátiť. My sme navyše takí cyklisti pôžitkári a tak sa nikdy veľmi neponáhľame. Radšej si vychutnáme okolitú krajinu a veľa fotíme. Našu trasu si môžete pozrieť v Sports Trackeri.
Ďakujeme autorovi trasy za krásny zážitok. Trasa je dobre navrhnutá a naozaj veľká časť vedie mimo ciest, po lúkach, lese alebo starých asfalkách s minimálnou dopravou. Značenie je dobré aj na lúkach, kde sú dosť často smerovníky, ale zablúdiť sa aj tak dá. Hlavne keď sa zabudnete a užívate si zjazd a prírodu okolo. Fascinovali nás všade sa pasúce ovečky a zvuky ich zvoncov rozliehajúce sa doďaleka. Liptov nás očaril svojou krásou a inakosťou oproti tomu, čo máme u nás na východe.
