Začiatkom decembra sa ozval brat Maroš, či nebudem „cestovným sprievodcom“ na ceste do a z Londýna. Dcéra bratovej priateľky bola pozvaná do Anglicka za rodinou a ešte nikdy neletela. Dlho som nerozmýšľal, pretože Londýn je na mojom zozname.
Mal som vyše mesiac na plánovanie – itinerár (čo a kedy vidieť), objednať vstupenky do múzeí, objednať ubytovanie. Celkom ma inšpiroval tento článok a využil som skúsenosti z predchádzajúcich ciest.
Letíme vo štvrtok 19. januára a plán máme na 3 dni. Prvé milé prekvapenie je už na letisku Stansted, kde je niekoľko stánkov s možnosťou zakúpenia dopravy do centra Londýna. Druhé už menej príjemné prekvapenie je objednaný hostel, kde izba s 10 posteľami je naozaj malá a zdieľané sociálne zariadenia taktiež. Pozitívne boli ponúknuté raňajky zdarma. Ale pri cene za 1 posteľ v cene lôžka v luxusnom hoteli v Dubaji by to mala byť samozrejmosť...
Kupujeme si Oyster card a využijeme skvelú londýnsku hromadnú dopravu. Naozaj metro jazdí v piatok každé 2 – 3 minúty a aj busy sú dostatočne časté. Začíname vždy na King's Cross St. Pancras station, pretože bývame odtiaľ asi 5 minút. Aj keď pri príjazde večer a v spolupráci s mapy.cz (a pravdepodobne aj vysokými a úzkymi uličkami) nám cesta zo stanice trvala viac ako polhodinu.
Vystupujeme z metra pri Pevnosti a paláci Jej Veličenstva, čiže Tower of London a prejdeme sa po Tower bridge. Je skoro ráno, cca 9:00 a ľudí je všade málo a počasie akoby sme ani v Londýne neboli. Krásna modrá obloha, slniečko (ktoré robí problémy pri fotení) a asi 3 stupne nad nulou.
Brata naháňam hneď zrána, itinerár nepustí. Na 10:15 máme vstup do Sky Garden. A nie sme sami, kto tam chce ísť, už sa tvorí menší rad. Vyjdeme z výťahu na 35. poschodí a je to paráda. Záhrada, ale hlavne tie výhľady na mesto.
Nasleduje ďalší top – jazda double deckerom na hornom poschodí úplne vpredu. Splnený detský sen, však som nenáročný. Ideme do centra na Trafalgar square. Tam spoznáme anglickú pohostinnosť, verejné WC len za 20 pencí. Ale bez peňez (bankovej karty), do hospody nelez (no nevykonáš čo treba).
Keďže v centre je všetko blízko prechádzame sa cez Horse guard parade k Westminsterskému palácu a obdivujem obnovený Big Ben. Ešte si pozrieme/nepozrieme Downing street.
A ideme sa najesť do Chinatown. Jedlo bolo vynikajúce v reštaurácii typu, naber si na tanier (dosť malý) koľko chceš a zaplať 9 £.
Záver dňa strávime prehliadkou British musea. Je to už v zrýchlenom režime, nevládzeme. Dali sme 32 000 krokov, čo je viac ako 24 km pešo...
Má to aj svoju výhodu, ale možno je to aj tou borovičkou kúpenou na letisku v Bratislave, ale spíme ako zarezaní. Aj keď na izbe je to skoro ako na stanici.
Ďalší deň začíname bolesťou nôh, kĺbov a nástupišťom 9 a ¾ na King's Cross.
Odtiaľ už na Piccadilly Circus. Cirkus tu nie, asi je skoro ráno. Ale v skutočnosti circus znamená latinsky kruh a odkazuje na kruhový objazd v strede námestia. Prejdeme sa po Soho, ktorá je najdrahšou štvrťou Londýna na bývanie a keďže ledva nohy prekladáme, dáme si pivečko a oddýchneme trištvrte hodinku pri pinte.
Oddýchnutí, takto to prezentujem ja, brat tomu neverí, pokračujeme najrušnejšou obchodnou ulicou v Európe – Oxford Street. Pre nás chlapov nic moc, ale je to v itinerári a ten treba dodržať.
Opäť nasleduje oddych, teda presun busom ku Buckinghamskému palácu. Karola síce nevidíme, ale ľudí je tam ako na mítingu nemenovanej strany na MDŽ.
Tak sa trochu poprechádzame opäť k Trafalgar square, Westminsteru a po moste sa dostávame až k Londýnskemu oku. Našťastie tam prebieha údržba a tak tam nie je milión ľudí, ale len pol milióna. Napodiv blízka reštaurácia má voľný stôl a majú tam fish and chips. To nemôžeme vynechať. Bolo to dobré, veľké a ťažké na žalúdok. Ale aspoň dnes už nemusíme nič jesť. Ale aby sme to strovili bude potrebná miestna whisky.
Prederieme sa pomedzí tých ľudí a zamierime busom do Hyde parku a ideme pozrieť Viliama ako si žije v Kensingtonskom paláci. Aj keď po správnosti to už nie Hyde park, ale Kensingtonské záhrady.
Odtiaľ je už na skok do Natural History museum. Maroš si to nemyslí, napriek tomu ideme pešo.
Múzeum je veľkolepé už zvonka a vnútro doslova ohromí. Ale nechoďte tam ako my, po náročných dvoch dňoch. Braček ma už pohľadom pár krát preklial, ale mne to nebráni prejsť väčšinu expozícii. Nemám zľutovania, ale povoľujem mu posedávať na voľných lavičkách. Na záver posedíme v kaviarni a káva ma celkom nakopne, škoda tých vreštiacich deciek pri vedľajšom stole.
Cesta do hostela je celkom náročná, chceme nastúpiť do busu pri Royal Albert Hall, ale tam práve skončilo prestavenie Cirque du Soleil a davy sa hrnú. Do prvého sa ani nezmestíme, mením plán a nastupujeme do hocijakého, však pri najbližšej zastávke metra vystúpime. Dnes už len 18 km.
Deň tretí oddychový. Bolesť nôh pomaly ustupuje. Keďže sme za predchádzajúce dva dni prešli všetko, čo som považoval za „must see“ nasleduje back up. Londýnske Benátky alebo Regent’s Canal.
Vyzerá to úžasne v rannom opare, len my a pár bežcov. Na niektorých lodiach sa z komínov vznáša dym, asi tam ľudia žijú aj trvalo.
Prejdeme sa uličkami rodinných domov a presunieme sa do štvrte Camden. Prejdem sa popri ďalšom kanáli a sme zrazu uprostred stánkov s rôznymi jedlami. Vyberiem libanonský stánok s jahňacou shawarmou. Pochúťka len tak do ruky. Ešte prejdeme cez zástupy ľudí popri množstve obchodíkov a dáme pivko v miestnom pube.
A sme na konci našich plánov a celkom dobrou bodkou je návšteva Science musea. Mňa zaujalo asi najviac a myslím, že aj brata. Skvelé expozície matematiky, vesmíru, leteckej techniky, vývoja IT techniky....
Záver, tak trochu aj spoločensko – kritický
Nedá mi, aby som nezabŕdol do tejto témy. Londýn je veľmi multikulturálne mesto a mne sa tam páčilo. Videli sme množstvo odlišných ľudí, či podľa jazyka alebo farby pleti a tým spojeným náboženstvom. Príkladom je množstvo krásnych žien odlišnej farby pleti akú máme my Európania. V Londýne na taký prvý a určite len povrchný pohľad to funguje a nestretol som sa s nijakým konfliktom alebo ohrozením. Takýto poznatok mám aj z moslimských krajín v Strednej Ázii. Je dobre cestovať a spoznávať ľudí iných kultúr a nebáť sa ich ani v našej krajine.
Ešte k tomu titulku. Slovensko a jeho občanov by som prirovnal k tej borovičke, ako čistému destilátu z borievky obyčajnej. Zvykli sme si na to a bránime sa väčším zmenám. Zato whisky môže byť destilátom z rôznych obilnín a chuť jej pridáva dlhoročné zrenie v dubovom sude. Výsledkom je symbióza chutí. A to je Londýn.
Londýn splnil všetky moje očakávania, pamiatky sú v zachovalom stave, do svetovo významných múzeí sa dostanete zdarma. Miestna doprava je dobre fungujúca, napriek množstvu obyvateľov. Toto mesto môžem na návštevu vrelo odporúčať.
