5. deň - Odesa a deň pekný
Dnešnú noc som strávil na transfúznej stanici (to kvôli odberu krvi komármi), kde púšťal hudbu diabolsky dídžej. Zobudila ma asi o tretej a ešte aj o pol šiestej ju bolo počuť. A to som si myslel, že hotel je v tichej štvrti. Ona je tichá, ale hlasná hudba sa ozývala z nie bohužiaľ dosť ďalekej diskotéky na pláži. Ale dopadlo to dobre, ráno som si našiel len zopár štípancov na dlaniach (ani to nesvrbí) a na počudovanie som aj celkom vyspatý.
Cestou do centra som sa zamyslel. Ako to vodič maršrutky dokáže zvládnuť. Šoféruje, inkasuje peniaze, vydáva lístky a peniaze a upozorňuje cestujúcich na požiadanie na ich výstupnú zastávku. To všetko v hustej a chaotickej premávke, kde občas neplatí červená na semafore a prednosť má väčšie a silnejšie auto. Prirovnal by som ho k leteckému dispečerovi. Ja som zatiaľ nepochopil ani systém zastávok, nie všetky sú označené a už vôbec nie názvom. Cestovanie maršrutkou je pre turistu adrenalínový zážitok, ale pomerne bezpečný a určite lacný. Načo drahý bungee jamping, choďte do Odesy a cestujte miestnou MHD. Toľko ranné zamyslenie.
Napriek tomu si myslím, že sa v doprave už ako tak vyznám a začínam sa orientovať aj v starom centre mesta. Naštudoval som si knižného sprievodcu po Odese a včera som absolvoval už prvé dve kapitoly. Dnes budem pokračovať.
V centre bolo oproti včerajšiemu večeru ako vymreté, čo mi vyhovovalo. Išiel som ešte dokúpiť štamperlíky z nerezu ako darčeky pre priateľov a rodinu (nad 18 rokov). Nevidel som tam chlapíka zo včera, tak som sa poprechádzal a narazil na bábušku, ktorá mi veľmi ochotne predala pár sád a skoro o polovicu lacnejšie ako chlapík včera.
Pozrel som si znova Deribasivsku ulicu, pamätník 12. stoličke z knihy 12 stoličiek od Iľfa a Petrova, Prímorský bulvár, prešiel sa po Morskom vokzale a išiel ešte ďalej pozrieť pamiatky architektúry podľa sprievodcu. Potom som v tej krásnej pasáži na Deribasivskej kúpil tričká s ukrajinským motívom sebe a deťom.
Spokojný som sa vybral električkou na stanicu pokúsiť sa kúpiť lístok na vlak do Ľvova. Aj jazda električkou je zábavná, ak môžete pozorovať prácu konduktorky, ktorej neprekĺzne ani myš bez zaplatenia. Príkazy a odkazy vodiča "postupujte od zadných dverí ku stredným, rozumeli ste zadnaja ploščadka!" Stane sa aj, že konduktor chýba, vtedy sa vystupuje na predné dvere a platí sa pri výstupe.
Na stanici sa mi podarilo takmer nemožné, mám lístok do Ľvova na zajtra večer!
Po takomto úspechu sa patri zapiť a zajesť oldomáš. Išiel som smerom k električke a tam na konečnej reštaurácia so super sedením v tieni, to ma presvedčilo. Samozrejme pivko a vybral som si Soljanku, polievku s mäsom, zeleninou a ako zvyčajne kôprom.
Už naozaj unavený som sa odviezol električkou na hotel. Pochválim sa, v Odese sa už vyznám a zastávku Boľšogo Fontana 7 som už spoznal bez problémov aj bez upozornenia. Po krátkom oddychu na izbe som sa vybral zaplávať si do mora. Nohy ma už po celom dni boleli, ale moja zvedavosť je silnejšia. Ako som už písal, časť kde som býval nebola práve najkrajšia. Aké prekvapenie ma však čakalo po pár stovkách metrov opačným smerom ako som býval. Išiel som smerom k veľkým hotelom a zrazu velikánska promenáda, zostala mi sánka dole. Kopa atrakcii, obchodov, aquapark, zábavný park a veľa, veľmi veľa reštaurácií rôzneho druhu. Keďže som si nezobral na pláž veľa hrivien, dal som si len Bigburger a pivo, keďže tam som vedel cenu vopred. A niečo nové som sa naučil. Čítam v menu pivo svitle a pivo bile. No aký je rozdiel? Po vysvetlení čašníkom, že bile je nefiltrované, jednoznačne zvíťazilo. Po návrate do apartmánu som si urobil ešte súpis darčekov, či som na niekoho nezabudol a šiel spať.
6. deň - Odesa a cesta do Ľvova
Dnes je akože oddychový deň, asi o 10-tej (dovtedy mierne pršalo) som sa od ubytoval a vyrazil na stanicu.
Išiel som opäť inou cestou na električku, aby som spoznal čo najviac z Odesy.
Potom som už bez batoha šiel na miestny trh. Tie ja mam rád, ale len na chvíľu. Rád si pozriem tie hory ovocia, rýb a mäsa. Ale mojím cieľom bolo kúpiť Filipovi darček. Podarilo sa, kúpil som mu rifľovú košeľu. Samozrejme sám som si kúpil najviac darčekov, 2 basebalky, košeľu a štyri nohavice. Proste predavač bol presvedčivý a ukecal ma. Každé nohavice premeral a dal odskúšať. Potom sa vždy opýtal, či beriem 2, 3, či 4.
Po dobrej kúpe som šiel na obed tam kde včera. Tento krát som si doprial Baraninu na rošte a domáce pečené zemiaky. Veľmi chutné, samozrejme posypané kôprom.
Čo s načatým dňom? Vybral som sa do Memoriálu 411. Batérie. Bol to zážitok, ale nie pre pacifistov. Samé zbrane z 2. svetovej, vrátané ponorky, lode, vlaku a električky.
Cesta tam bola jedno dobrodružstvo, ktoré trvalo asi hodinu. Išiel som električkou a chvíľami som mal dojem, že ideme džungľou. Najprv 18-kou a presadnúť na 19-ku. Na konečnej 18-ky som hľadal informácie o 19-ke, ale nič som nenašiel a tak som to vzdal. Išiel som smerom k moru a narazil som na Gorkého sanatórium a našiel som si veľmi príjemné oddychové miesto na lavičke s výhľadom na more.
Keď som sa vrátil na konečnú električky, zrazu sa zjavila 19-ka. Prepočítal som, že časovo by som to ešte mal zvládnuť, tak som nasadol. Išiel som ešte ďalších možno 15 minút kdesi na koniec sveta. A tam zrazu konečná maršrutiek a začiatok Memoriálu 411. Batérie. Tak som to našiel. Prešiel som parkom, videl ponorku, obrnený vlak a veľa iných zbraní. Najväčším zážitkom bolo, že na loď sa dalo aj vyjsť a poobzerať si ju zhora.
Cestou som ešte videl hrdého majiteľa s jeho vytúnovanou volgou. Spiatočná cesta električkou na stanicu trvala približne trištvrte hodinu.
Vlak bol celkom príjemným prekvapením, pretože pri kupovaní lístka som odmietol plackartnyj s miestom hore a chcel som kupé. Myslel som si, že celú cestu presedím natlačený v kupé s ďalšími 7 Ukrajincami. Kupé však znamenalo 4 postele a ja som mal miesto dole a celkom dobre som sa vyspal. Zoznámil som sa s manželmi z Donecka, s Igorom a Nonou. Žijú v časti, ktorá nie je zničená bombardovaním. Ona je učiteľka a on strojár, ešte nikdy neboli v zahraničí. Pýtali sa ma na brexit a Slovensko. Idú do Ľvova k priateľom. Povedal som im, že som Odesou mierne sklamaný a oni nato, že Odesa je aj pre Ukrajincov očeň grjaznoe misto (veľmi špinavé mesto).
Pokračovanie nájdete v 4.časti mojich zápiskov.
