Bol vyhlásený začiatkom roku 1992 v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester.
V zime 1991–1992 prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Vojna sa skončila na mŕtvom bode, keďže moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla podnesterské ozbrojené skupiny.
Aby som viac ozrejmil ako k tomu došlo, využijem pár faktov z Wikipédie. Konflikt medzi vládnymi úradmi v Kišiňove a Podnestersku začal v rokoch 1989–1990. Týkal sa snahy časti moldavských politikov, ktorí chceli pripojiť Moldavsko k Rumunsku a zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu (písanú latinkou). Proti tomu sa ostro postavili občania Podnesterska, hovoriaci väčšinou rusky a používajúci cyriliku, ale aj Gagauzovia z južného Moldavska.
Rozpory vyvrcholili 2.septembra 1990, keď v Tiraspoli "Zvláštny zjazd zastupiteľov" z Podnesterska vyhlásil " Podnesterskú moldavskú SSR" ako zväzovú republiku Sovietskeho zväzu, nezávislú na Moldavsku.
27. augusta 1991 vyhlásilo Moldavsko nezávislosť na Sovietskom zväze, ale o dva dni skôr Najvyšší soviet PMSSR vydal Deklaráciu o nezávislosti Podnesterskej moldavskej sovietskej socialistickej republiky (5. novembra boli z názvu vypustené slová "sovietska socialistická").
Zatiaľ čo akt nezávislosti Moldavska na ZSSR bol medzinárodným spoločenstvom uznaný, rovnaký akt zo strany Podnesterska na Moldavsku uznaný nebol.
Ospravedlňujem sa za toľké mudrovanie, ale na objasnenie statusu tejto krajiny to bolo potrebné.
Sme štvrtý deň v Moldavsku a nastal čas na dlhší výlet. Maršrutka do Tiraspoľu (hlavné mesto Podnesterska) odchádza z centrálnej autobusovej stanice v Kišiňove. To čo je v Kišiňove označené ako centrálna autobusová stanica, sa nemôže ani viac odlišovať od názvu, akým je pomenovaná. Má síce akúsi centrálnu budovu, ale tá je obkolesená malými obchodíkmi a navôkol to vyzerá skôr ako trhovisko. Jedným slovom chaos nad chaos! Taký zmätok sme ešte nezažili. Nikde žiadne označenie zastávok, o tabuliach s odchodmi môžeme tak akurát snívať. Tak zostáva metóda pýtaj sa vodiča hociktorej maršrutky a niektorý ťa správne navedie. Tentokrát máme šťastie a na prvýkrát nám vie poradiť a my na prvýkrát pochopíme a nájdeme nástupište. Do Tiraspoľu je to približne 75 km.
Pred hranicou nás najprv zastavia moldavskí vojaci, nasledujú ruskí a do tretice už musíme aj vystúpiť a zaregistrovať sa. Pýtajú sa nás na dôvod návštevy a či nám bude stačiť 10 hodín. Odpovieme, že turistika a áno bude. Dostaneme vytlačenú bumažku a môžeme pokračovať v ceste. Zastavíme sa v prvom meste Bendery a pokračujeme cez rieku Dnester.
Most je strážený vojakmi a majú tu aj akési guľometné hniezdo, zátarasy a betónové kryty s okienkami. O chvíľku vystúpime pri železničnej stanici v Tiraspole a hneď si aj zmeníme eurá na miestnu menu podnesterské ruble.
Nahodím GPS v mobile a ideme do centra. Prechádzame Leninovou ulicou, okolo rekonštruovaného kostola a okolo starších bytoviek. Občas máme aj spoločnosť – túlavých psov. Novšie bytovky majú najlepšie časy už za sebou. Hlavná ulica je lemovaná bohatou kvetinovou výzdobou a samozrejme nemôžu chýbať relikty socializmu kosáky a kladivá.
Na chvíľu sa zasnívam a v spomienkach sa vraciam do detstva. Predstavujem si krásny slnečný prvý máj, alegorické vozy, plné tribúny papalášov, pochodujúcich pracujúcich s mávatkami, holubice mieru, nanuky a limo za korunu... Precitnem a spomeniem si na nedávny hodinový pobyt na hranici, otázky kam a prečo. Už som celkom pri vedomí a poviem si zlatý Šengen a EÚ, keď ani neviem, že existujú hranice a stačí mi občiansky preukaz.
Prejdeme sa pekným parkom popri rieke Dnester, len tak skúsim a zistím, že tu majú aj wifi. Pozrieme pamätníky a navštívime aj historické múzeum.
Vstupné pre cudzincov je asi 8-krát vyššie ako pre domácich, ale stále je to len 1,5 €. Tak za také prachy tu použijeme aspoň toaletu. Vyzerá, že tu majú len jednu pre zamestnancov v administratívnej časti. Tak nás odprevadí dežurnaja. Kým čakám na Milana okolo prejde asi riaditeľka múzea, tak dúfam, že dežurnaja z toho nebude mať zle.
Vystavené artefakty sú celkom zaujímavé, len sa tu nesmie fotiť. Nás najviac zaujme obdobie 1990 – 1992, teda vojna za odtrhnutie Podnesterska. Zaujme najme fotografia ruských vojsk s nápisom mierotvorcovia.
Oproti múzeu je budova parlamentu a pred ňou Batman, teda Lenin s rozoviatym plášťom.
A zasa tie spomienky na detstvo, tentokrát báseň Vladimíra Majakovského: Vladimír Iljič Lenin (Věnováno Komunistické straně Ruska):
Je na čase o Leninovi začít vyprávět.
Ne proto snad, že žal náš dobou ztihʼ!
Nastal čas – neboť hořký žal až teď
do mozku vnikl ostrou bolestí.
Nastal čas – znovu leninská hesla rozvichřit !
Cožpak se rozplynout smíme v slzách a štkaní ?
Lenin teď víc než dřív žije a bude žít,
jsa naším vědomím, silou a zbraní.
Hlad ma vráti do reality a tak nájdeme reštauráciu s domácou kuchyňou. Je v takom mini obchodnom centre. Polievka s hlavným jedlom a koňačikom ako aperitívom navyše za cenu denného menu vo Svidníku.
Ešte pár exkluzívnych magnetiek a zisťujeme, že času máme dosť. Tak vyskúšajme výnimočné trolejbusové spojenie (cca 15 km) medzi dvomi najväčšími mestami Podnesterska: Tiraspoľom a Bendery. Cena 3 ruble, čo je asi 17 centov, no nekup to.
V Bendery je ešte väčšie nič ako v Tiraspole, tak obzrieme pamätník a prejdeme sa do centra. Navštívime aj supermarket Šerif, jeden z mnohých ktoré tvoria reťazec. Okrem toho Šerif je najznámejší futbalový klub, hrajúci aj v LM. A spadajú tam aj benzínky a čo ja viem čo ešte.
Presúvame sa na stanicu, kúpime lístok na maršrutku a zbytok času využijeme prieskumom okolia.
V maršrutke je kráľovský veľa miesta na nohy a tak výlet hodnotíme výsostne pozitívne.
Navštívili sme jeden z posledných skanzenov komunizmu (socializmu) v Európe a navyše si vezieme odtiaľ hotový poklad. 10 – ročný koňak Kvint za smiešnych päť eur. A že stál za to...
Na hranici nemusíme ani vystupovať, colník ledabolo skontroluje naše bumažky, nikam to nezapíše a ponechá nám ich. Začne pracovať naša predstavivosť a v mysli očakávame večer v našom apartmáne v Kišiňove návštevu podnesterských vojakov, že ako sme si dovolili opustiť ich krajinu bez náležitých oficialít...
Nabudúce sa pozrieme na navštevovanejšie miesto Moldavska a vy môžete byť pri tom.
