Koncom februára sme s Lacom naplánovali našu cyklodovolenku v Alpách. V máji došlo ku korekcii termínu a dva týždne pred odchodom mi Laco oznámil, že lekár mu neodporúča takúto záťaž na jeho boľavú nohu. Mohol som ešte zrušiť rezerváciu ubytovania bez storna alebo ísť sám. A v tom sa nado mnou Boh pousmial a dal mi ďalšiu šancu....
Presne v ten deň, keď Laco potvrdil, že nejde. Ozval sa mi bývalý kolega z práce - Štefan, či mu neporadím s kúpou e-bajku. Tak som mu dal ponuku, že poradím a navyše ho môže hneď otestovať v náročných podmienkach. Dostal 2 dni na rozmyslenie... a nesklamal. Chytil sa a za 3 dni mal nový bajk a začal trénovať. Štefan je športovec, chodí behať a tak o kondičku som starosť nemal.
V posledný júnový deň vyrážame spoločne za očakávaným dobrodružstvom. Cesta je dlhá a do Ramsau am Dachstein prichádzame až pred pol jednou v noci. Všetko má byť pripravené, izba aj vchod do penziónu majú byť otvorené. Ale nie sú. Čo teraz uprostred noci, v daždi? Tak skúsim poslať správu ubytovateľovi a počkáme 5 minút. Žiadna odpoveď. Tak skúsim zavolať a našťastie sa dovolám a majiteľ je za 5 minút na mieste.
Ráno nás víta oceľová obloha a predpoveď vraví, že pršať bude dlho. Tak sadáme do auta a pozrieme si dedinu a zájdeme aj do známeho lyžiarskeho strediska Schladming. Tu sa chvíľu pomotáme po športových obchodoch a keď prestane pršať hneď vyskúšame našu Sommercard. V oblasti Schladming Dachstein dostanete pri ubytovaní na 2 a viac noci túto skvelú kartu, ktorá vám zabezpečí mnoho výhod. Napríklad lanovky zdarma a mnoho iných benefitov buď celkom zdarma alebo so zľavou.
Všetky informácie aj odporúčané trasy pre horskú cyklistiku dostanete na stránke https://www.schladming-dachstein.at/cs
Vyvezieme sa lanovkou pod vrch Planai do výšky 1 830 m.n.m. Chvíľu sa v hmle prechádzame, ale výhľady nie sú, tak zídeme dole.
Je čas absolvovať prvý výjazd na bajkoch. Poobliekame sa, ale dážď sa vrátil a tak chvíľu váhame. Ale načo sme sem prišli? Predsa bicyklovať! Tak napriek nepriaznivým podmienkam ideme. Štefan zvolí nie najľahšiu trasu, ale všetko prebijú prvé krásne výhľady.
Všade sa pasú kravičky a cesta začína strmšie stúpať. Pršať síce prestalo, ale strmina naberá aj 25% a to už odmietam. Tak sa obrátime a ideme naspäť. Keďže počasie sa naozaj umúdrilo, púšťame sa po plánovanej Ramsau runde.
Čím dlhšie ideme, tým sme viac nadšení a keď to uvidí slniečko, vykukne aj spoza mrakov. Len začneme mať problém, ktorý nazveme po šarišsky „furt daco“. Každých dvesto, tristo metrov musíme zastaviť a obdivovať nový výhľad na krásnu prírodu, na idylické domčeky s muškátmi alebo na majestátne hory....
Už po prvom dni skonštatujeme, že super dovolenka a to nám väčšinu dňa pršalo.
Po výdatných raňajkách si dávame trasu Panorama runde. Vybral som ju podľa odporúčaní a obrázkov zo spomenutej stránky. Trochu ma znepokojí, že po zhruba 8 km mi ubudne 20% z baterky a naplánovaná trasa má okolo 60 km. Našťastie po ďalšej polhodinke prídeme na chatu a vidíme nabíjacie stanice. Teda len zásuvky. To je čo? Najprv sa rozčúlim a Rakúsku odoberám v duchu jednu hviezdičku z piatich. Štefan mi poradí, skús sa opýtať na nabíjačku. Vyskúšam a samozrejme majú. Tak im tú odobratú hviezdičku vrátim. Len upozorňujem, že všade majú len nabíjačky Bosch. Ak máte iný systém musíte si zobrať vlastnú alebo jazdiť šetrne ako Štefan.
Za hodinku, čo sme posedeli a chceli prečkať občasné mrholenie, dobijem asi 20 - 25%. Počasie je dosť premenlivé, ale začiatkom júla a v týchto nadmorských výškach je to bežné. Cyklotrasa vedie väčšinou po dostatočne širokej a drobnými kamienkami vysypanej cestičke, spoločnej s pešími turistami. Ale vládne tu vzájomný rešpekt.
Keď sme v najvzdialenejšom mieste trasy, navrhujem zájsť aj do dedinky Filzmoos. To je rada od Laca, ktorý tu už pred pár rokmi bol. Naozaj je to veľmi pekná dedinka a tak sa tu aj naobedujeme.
Odtiaľ sa už začíname spiatočná cesta a napojíme sa aj na asfaltový cyklochodník vedúci z Mandlingu popri rieke Enns do Schladmingu. Rieka vyzerá byť celkom dravá a vidíme tam aj splavujúcich vodákov.
V zásobe mám niekoľko možných trás. Pri raňajkách sa dáme do reči s českou turistkou a tá nám poradí ísť pozrieť jazerá Giglachsee. Tak je rozhodnuté.
Je to takzvaná kráľovská etapa našej dovolenky. Jazerá sú vo výške takmer 2 000 m.n.m. Najprv zostúpime 300 výškových metrov z Ramsau do Pischl bei Schladming a odtiaľ už len stúpame. Ideme aj po súkromnej ceste, kde je poplatok 5 € za bicykel na rok. Cesta je už štrková a vinie sa mnohými zákrutami.
Na naše veľké prekvapenie vo výške cca 1 600 m stretávame autobus, ktorý tu vozí turistov. Odtiaľ je najťažší úsek, len pre skúsených bajkerov. To hovorí tabuľa. Ale nás neodradí, prechádzame aj popri zbytkoch snehového poľa a teplota výrazne klesá k 10-tim stupňom. Odmenou je nádherná krajina okolo jazier a pasúce sa stádo koní.
Na chate si opäť viem dobiť baterku a posilniť sa polievkou. Cestou dole častejšie zastavujeme a nechávame vychladnúť brzdy.
Keď zbadáme lanovku, hneď sa zhodneme, ideme hore. Bajky zamkneme a ideme si len užiť výhľady. Teda ja. Štefan dostane novú dávku energie a tak sa ženie zdolať najbližšie kopce. Má na to 40 minút do odchodu poslednej lanovky. Stihne to na chlp (hodil by sa aj pejoratívnejší výraz) a zostane mu rezerva 3 minúty... Je síce zničený, spotený, ale šťastný. Celý Štefan.
Na posledný deň v prvej destinácii (Ramsau) máme naplánovaný výlet lanovkou pod Dachstein. Vedie k nej spoplatnená cesta (20€) a na lanovku je potrebné si rezervovať čas. Poplatok ale ušetríte, ak si na hornej stanici potvrdíte mýtny lístok. Už sme vo výške skoro 2 700 m a ja idem pozrieť najvyššie položený visutý most v Rakúsku a Ľadový palác. Štefan zbadá najbližší kopec a už sa naň ženie. Samozrejme (dalo sa predpokladať s veľmi vysokou pravdepodobnosťou) lanovku na plánovanú hodinu nestihne. Tu to našťastie nie je problém.
Autom sa presunieme do Bad Ischl, kúpeľného mestečka na opačnej strane Dachsteinu. Preslávili ho soľné kúpele, kde si liečila arcivojvodkyňa Žofia problémy s otehotnením. Úspešným výsledkom bol cisár František Josef I. Ten si tu postavil aj letné sídlo a trávil tu veľa času so svojou manželkou Sissi. Ischl bol aj letným sídlom mnohých populárnych skladateľov, napríklad Johanna Straussa, Franza Lehára a Johannesa Brahmsa. A tak som si povedal, že bude dobrý aj pre nás.
Je skvelým východiskovým bodom pre spoznávanie regiónu Salzkammergut (Soľná komora). Hneď ako sme prišli, ideme sa okúpať do Wolfganngsee. Však je to len 15 km. Voda je teplá, okolo 21 stupňov, ale začína pršať. Tak cesta späť je rýchla.
Najlepšie predpoveď počasia predurčila program na ďalší deň. Okolo Halštatského jazera. V hoteli sme sa rozprávali s českými cyklistami (inak Čechov je tu veľmi veľa) a tí nám odporučili zachádzku cez skalné tunely Ewige Wand. Nie som nadšený, pretože cesta nahor je celkom náročná a ja som si predstavoval príjemný a oddychový deň po rovine okolo jazera. Ale stojí to za to a tie výhľady sú božské.
Cesta do Halštatu nie je najideálnejšia, ideme pár kilometrov po frekventovanej ceste. Ale Halštat nám to vynahradí. Romantika jak sviňa, len tie davy turistov... Aj bajky musíme tlačiť. Tak ich oprieme o stenu kostola, tu ich snáď nikto nevezme a ideme obzrieť tú krásu.
Je to vyčerpávajúce, aj ortuť v teplomeri sa šplhá na 24 stupňov. Tak je čas na osvieženie v jazere. Síce domáci v ňom chladia pivo, ale to nevadí. Cesta späť do Bad Ischlu je nádherná, jeden z top zážitkov. Ideme okolo jazera a stále máme výhľad na Halštat, miestami nebolo kde vybudovať cyklochodník, tak je na pilieroch nad jazerom.
Ďalší deň neplánovane zmeníme plány a ideme do Salzburgu. Je len 60 km odtiaľ a bol by hriech ho vynechať.
Večer sa ešte zoznámime bližšie s Bad Ischl, pozrieme centrum, Lehárov dom a trochu zahliadneme cisárovo letné sídlo.
Posledný deň sa rozdelíme a každý si ide naplniť svoje predstavy. Štefan na bajk a lanovku pod Dachstein a ja kúpanie sa v dvoch jazerách.
Mojim cieľom je jazero Traunsee. Voda je celkom svieža a zatiaľ najstudenšia.
Obedujem v reštaurácii s miestnymi dôchodcami a ceny ma príjemne prekvapia. Potom nasleduje úsek cez kopce k jazeru Attersee. Chvíľu hľadám vhodnú pláž a odmenou mi je celkom teplá voda, aj keď celkom hlboká hneď pri brehu. Cesta do Ischlu je už pohodová a po skoro 90 km som príjemne unavený a spokojný.
Rakúske Alpy som si zamiloval a určite sa tu chcem vrátiť (aj keď na svete je toľko pekných miest). Po mojich cestách zväčša na východ od Slovenska som si oddýchol a nabral psychickú pohodu. Je čas na spoznávanie ďalších krás Európy.
Auf Wiedersehen in Österreich.
