Po dvoch rokoch necestovania sa už u mňa prejavovali abstinenčné príznaky a tak som sa rozhodol splniť si jeden z mojich cestovateľských plánov. V marci som pozrel letenky na Sicíliu, oslovil brata Maroša a ďalších dvoch kamarátov. Nakoniec je z toho zostava Maroš, Milan (stály klient mojej cestovky) a ja.
Deň pekný – Catania a okolie
Letíme z Budapešti do Catanie. Z letiska sa presúvame Alibusom do centra mesta. Už v autobuse si všimnem, že údaje o aktuálnych zastávkach tu nie sú. OK, sledujem v mape na mobile. Až po hlavnú stanicu je to celkom fajn, tu ale stvrdneme asi na 20 minút. Asi menia šoférov alebo ako v tom vtipe (inovovanom) motor za víno. Nakoniec všetko dobre dopadne, ubytujeme sa a už ideme hladní do mesta.
Keďže cestujeme celkovo asi 10 hodín, hneď prvú možnosť využijeme a dávame si arancini. A sme vééľmi spokojní. Ochutnávame tradičné s mäsovým ragú, aj pistáciové so syrom. Je to naozaj výdatná pochúťka, v podstate vyprážaná ryžová guľka s náplňou. Cestou do centra „stretneme“ miestny trh a neodoláme veľkým sladkým jahodám. Už sme v podstate najedení a tak nasleduje potrava pre dušu – pamiatky. Prejdeme sa hlavnou ulicou – Via Etnea a smerujeme k hlavnému námestiu Piazza del Duomo. Už cestou nás zarazia viaceré krásne kostoly, oplotené hrdzavým plotom a zatvorené.
Piazza del Duomo s katedrálou di Sant Agata a ústrednou Fontana dell Elefante je charakteristická kontrastom tmavej sopečnej horniny a svetlého vápenca.
Prejdeme sa ešte kľudnou ulicou Via Crociferi s viacerými barokovými kostolmi. Na dnešok stačilo, kúpime si víno na degustáciu a ideme oddychovať po dlhom dni.
Taormina a okolo Etny
Ráno sa ponáhľame na metro (áno, toto 315 tisícové mesto má metro, Bratislava môže ticho závidieť...) a ideme autobusom do Taorminy. Mesto je postavené na úbočí hory a patrí k najobľúbenejším letným destináciám na Sicílii. Našim cieľom je Teatro Greco, antický amfiteáter z 3. storočia p.n.l. s najefektnejšou polohou zo všetkých amfiteátrov na svete...
O 13:00 vyrazíme na cestu do mestečka Randazzo. Je to prekrásna a kľukatá cesta krajinou pod sopkou Etna. Udivuje nás scenéria, ako aj odvaha a veríme, že aj skúsenosť šoféra, pri rýchlej jazde mnohými zákrutami na úzkej ceste. Udivuje nás taliansky kľud, keď šofér zastane po odbočení z hlavnej cesty do uličky a chvíľu diskutuje s nejakým známym na chodníku, zatiaľ čo ďalšie autá musia čakať na hlavnej ceste, aby odbočili, kým dorozpráva. V Randazze prestúpime na turistický vláčik (úzkokoľajka – Ferrovia Circumetnea), idúci po úbočí Etny až do Catanie. Uprednostnili sme tento spôsob spoznávania krajiny pod sopkou, vzhľadom na stav a povahu našej výpravy :))
A sme spokojní, vidíme lávové polia, olivové háje, zasneženú Etnu a rovnako meškajúci vlak ako na Slovensku...
Syrakúzy
Na tretí deň ideme do Syrakúz. Mesta, ktoré bolo kedysi najväčším mestom antického sveta. Väčším ako Atény a Korint. Založili ho v roku 734 p.n.l. Za cieľ máme ostrov Ortigia, kde je historické jadro mesta. Túlame sa úzkymi uličkami, konečne ochutnáme skvelú sicílsku pistáciovú zmrzlinu a pozrieme si Syrakúzsku katedrálu. Na južnom konci ostrova navštívime hrad z 13. storočia Castello Maniace. A je čas posedieť si v kľudnej tratórii a dať si špagety s ančovičkami. Unavení odchádzame z Archimedovho mesta tentokrát vlakom. Je síce modernejší ako tie na Slovensku, ale mešká rovnako.
Deň škaredý – Palermo
V nedeľu nám ráno trocha mrholí a tak je čas na zmenu a presunieme sa do Palerma. Vnútrozemie Sicílie je krásne a členitá krajina za oknom nás uchvacuje. Veľká časť diaľnice vedie po mostoch a keďže juh Talianska nie je veľmi bohatý, často sú uzatvorené (niektoré aj rekonštruujú).
V Palerme prichádzame na modernú autobusovú stanicu a to je nadlho jediný pozitívny zážitok. Zo stanice chceme ísť autobusom k ubytovaniu a presúvame sa na najbližšiu zastávku, odkiaľ nám ide priamy spoj. Už cesta je utrpením. Úzke chodníky, kde aj tak parkujú autá, sú len začiatkom. Prechod cez cestu pripomína ruskú ruletu. Jednak autá parkujú aj na prechodoch a už aj zabudnite, že vstupom na vozovku vám auto zastaví. Ak máte silný pud sebazáchovy neprejdete. Zastavia až keď je to nevyhnutné. Nič na tom nemení ani prechod so semaforom a zelenou pre chodcov. Autá, motorky, kolobežky a bicykle vás doslova ohrozujú na každom kroku. Keď ideme ďalej za sebou, stihne medzi nami prejsť auto. Navyše mnohí šoféri telefonujú, rovnako ako aj motocyklisti, cyklisti a kolobežkári. Samozrejmosťou je neustále vytrubovanie.
Na zastávke sme chvíľu študovali cestovný poriadok a nakoniec sa rozhodli ísť radšej pešo. Bola to strastiplná cesta, kde aj mapy.cz sklamali, pretože niektoré uličky už neexistovali. Navyše je potrebné stále pozerať pod nohy, aby ste nestúpili do psieho oné-ho, slušne povedané exkrementu.
Ale vráťme sa k niečomu pozitívnemu. Ubytovanie máme v pomerne tichej uličke a domáci sú veľmi príjemní. Historické centrum je o poznanie čistejšie a nejazdia tam autá, ale len motorky, bicykle a kolobežky. Takže predpoklad smrteľnej zrážky sa výrazne znižuje (trochu čierneho humoru).
Fascinuje nás úchvatná Palermská katedrála aj Teatro Massimo. Epicentrom starého mesta je Quattro Canti (štyri rohy), križovatka ulíc Corso Vittorio Emanuele a Via Maqueda. Aj keď ešte nie je hlavná sezóna, prekvapuje nás tunajší ruch.
V pondelok poobede po prechádzke ďalšími časťami starého mesta, máme v pláne kúpanie sa v mori. Po dlhom čakaní na autobus absolvujeme prvú časť cesty a prestupujem na ďalší bus. Na zastávke, však nie je vypísaná naša 731 a tak googlime a idem na nasledujúcu zastávku. Tam síce vypísaná je v 15 minútovom intervale, ale po polhodinovom čakaní to chceme vzdať. Mierne nás povzbudí 731 v opačnom smere (doteraz sme žiadnu nevideli) a tak si povieme, že na ňu počkáme. Po ďalších 20 minútach sa dočkáme. Vystúpime pri pláži na okraji mesta. Pláž je takmer prázdna, ak nerátame opaľujúcu sa dvojicu zaľúbencov a ďalšiu ženu. Samozrejme sme jediní kúpajúci sa. Vojsť do mora je síce mierna výzva, ale za krátku chvíľu si zvykneme na príjemnú 16 stupňovú vodu a schuti si zaplávame.
Po skúsenostiach s miestnou MHD, volíme posledný deň 2 kilometrovú prechádzku na stanicu, namiesto zúfalého čakania na autobus. Stáva sa aj to, že prichádzajú autobusy, ktoré na zastávke nie sú vypísané. Zato tie, ktoré sú, nechodia....
Ochutnáme ešte sicílsku pizzu a už sa presúvame naspäť do Catanie na letisko.
Krátke zhrnutie
Po 6 dňovom pobyte na Sicílii sa vo mne bijú protichodné pocity. Tak dlho som ju chcel vidieť, toľko som o nej prečítal a banoval, čo všetko nestihnem. Ale nakoniec mi tých 6 dní stačilo. Sicíliu sa oplatí navštíviť kvôli pamiatkam a krásnej krajine, ale ideálne asi s cestovkou. Ak cestujete ako my, spoznáte krajinu aj z jej horšej stránky. Tu sme boli chvíľami zúfalí z chaosu, špiny (výstižnejšie je nespisovný bordel) a nefungujúcej MHD.
Pozitívom je, že si viac vážime ako je nám na Slovensku dobre. Aj pomerne čisto, aj tá doprava nakoniec nie je taká hrozná.
Osobne som o poznanie bohatší, v Palerme by som určite žiť nechcel. Sicília je krajinou dvoch tvárí, peknej aj tej škaredej. Záleží len na vás, či ich chcete spoznať.
