Ráno začína adrenalínom. Vlak z Prešova do Košíc ako obvykle mešká. Zúfalých 16 minút a na prestup som mal 11. Tak som sa spotil už vo vlaku. Obrátim sa na sprievodkyňu a tá ochotne niekam telefonuje a vlak do Moldavy nad Bodvou ma počká. V tom marazme slovenských železníc veľmi pozitívna skúsenosť.
Keď vystúpime v Moldave, veľmi to na to, že sa dnes ešte spotíme nevyzerá. Je 3,5 °C, ale obloha je rajsky modrá a slniečko už vykukuje. Veľký prísľub nádherného dňa.
Ideme tichom nedeľného rána cez dedinky po vedľajších cestách, ani pes po nás neštekne. Veď kto by bol hore v nedeľu o pol ôsmej? Len dvaja blázni na bajkoch, ktorí chcú niečo objavovať. Ideme okolo, jak še po našemu hvari, hajlajtoch Gemera – Turnianskom hrade a Zádielskej tiesňave.
Po krátkej epizóde s hlavnou cestou, odbočujeme k Hrhovským rybníkom. Tu začneme kreatívne meniť našu naplánovanú cestu. Chceme vidieť rybník. Toľkokrát sme šli okolo a plánovali sa tu zastaviť, ale rýchlosť 100 km/h to neumožňovala. Rybníky sú prekrásne, je tu zopár tichých bláznov a nekonečné ticho a romantika. Nechce sa nám ani ďalej, tak si dáme krátku osviežovaciu prestávku. Prekvapujúco zisťujeme, že tých rybníkov je viac. Kľučkujeme medzi nimi a kocháme sa všetkými odtieňmi zelenej. Naša cesta vedie popod Dolný vrch. Zrazu pred nami prebehne statný jeleň rýchlosťou blesku. Ani si nechceme predstaviť, že mu nevyjde načasovanie ...
Keďže sme aj energetici sledujeme popri trase aj stožiare vysokého a veľmi vysokého napätia. Prechádzame aj okolo našej konkurencie – kompresorovej stanice plynu v Jablonove nad Turňou. Tu pomaly končí aj bajkerská selanka, začína slovenská realita – kopcovitý terén. Ak sa to dá tak nazvať, je to príjemné a mierne, ale nepretržité 4 kilometrové stúpanie. Odmenou je príjemné posedenie pri jazierku Farárova jama. Odtiaľ je to do Sillice už len na skok, ale veľmi vysoký...
Prejdeme dedinou a smerujeme k svetovému unikátu Silickej ľadnici. Terén je náročný, kamenistý, ale to sme mohli očakávať v Slovenskom krase. Aj sme trochu poblúdili, ale to je vrámci objavovania nových zaujímavosti v poriadku.
Silická ľadnica je naozaj svetovým unikátom, je najnižšie položenou ľadovou jaskyňou na svete. Nachádza sa v nadmorskej výške len 503 metrov. Len škoda, že ten ľad sme nevideli, nie je voľne prístupná. Môžeme len nazrieť spoza zábradlia. Ale možno práve to ju ochráni.
Vraciame sa do Silice na najprudšie stúpanie našej trasy. Hanba – nehanba tlačíme po asfaltke uprostred dediny pod kostolom. Dúfame, že nás nikto nevidí. Ako to tí profesionálni cyklisti robia, že to dokážu vyjsť v tempe, ktoré mi ťažko dosahujeme aj na rovine?
Odmenou je nám o chvíľu najkrajší výhľad na Silicu. Stále stúpame, ale máme nádej, že to bude už vrchol. Zrazu je pred nami neopakovateľný výhľad na Tatry. Tak si to chvíľu užívame a pokračujeme ďalej k Jašteričiemu jazierku. Je to najväčšie krasové jazero na Slovensku. Bohužiaľ je v súčasnosti v štádiu zániku, teda už bez vody. Nachádza sa pri ňom fotogenická váhadlová studňa. Voda je však viac ako podozrivá a tak si radšej dáme vrcholové pivo.
Silická planina je najväčšia z planín Slovenského krasu. Má rozlohu približne 150 km² a rozprestiera sa v jeho centrálnej, resp. južnej časti po hranicu s Maďarskom. Jej povrch tvorí náhorná vápencová plošina. V severnej časti dosahuje výšku do 634 m n. m. (Malý vrch), v južnej okolo 500 m n. m.
Vychutnávame si krásy Silickej planiny, stúpame a klesáme. Obdivujeme krasové závrty (jamy) a okolitú prírodu. Opäť prejavujeme kreativitu a meníme trasu, poblúdime a nájdeme sa. Záver planiny nás prevedie lesom a klesneme na Sorošku. Tu zvažujeme, vzhľadom k odchodu vlaku, návštevu občerstvovacej stanice. Zvíťazí smäd.
Tentokrát už závratne klesáme smerom k Lipovníku. Až tak prudko, že radšej tlačíme. To by nedal ani Sagan :)
Na odporúčanie kolegu sa zastavujeme v krčme v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Stretneme tam sokoliara a tak si môžeme pohladiť aj dravca.
Do Rožňavy na stanicu dorazíme pol hodinu pre odchodom vlaku. Ale bolo naivné si myslieť, že tentokrát to bude načas. Vlak mešká poctivú trištvrte hodinu. Opäť ledva stíham vlak smerom na Prešov. A to ešte musím prestupovať v Kysaku. Však je nedeľa, čo by som chcel? Priame spojenie druhého a tretieho najväčšieho mesta na Slovensku? Naivné!
Dnes to bolo úžasné, sem sa ešte musíme vrátiť. To je stručné hodnotenie nášho výletu na Gemeri, konkrétne v Slovenskom krase a ešte konkrétnejšie na Silickej planine. Pre ozajstných nadšencov pridávam aj odkaz na trasu.
Do cestovania a spoznávania, priatelia prírody!
