Odvtedy som Soňu strašil, že budeme mať aj jednu horskú etapu. No myslím si, že soudruzi z ČR někde udělali chybu. Aj keď konečne prišli aj malé stúpania.
Dnes sme sa poponáhľali s balením a vyrazili sme už krátko po deviatej a to sme ešte museli čakať za meškajúcim pracovníkom recepcie v kempe.
Zo začiatku sme šli popri jazere, potom sme sa od neho odklonili a uvideli dokonca aj hrad na kopci. Pokračovali sme po cestách cez vinárske dedinky, kde to bolo do kopca a z kopca. Obaja sme sa zhodli, že konečne nejaká zmena oproti predošlým rovinám. Samozrejme neodolal som a v jednej pivničke som si kúpil víno na večer. Vybral som si polosladké a bolo také dobré, že som si cestou veru aj trochu odpil.
V dedine Zánka sme opäť prišli k Balatonu a tu si na nás prichystali tvorcovia cyklotrasy prvý z viacerých kanadských žartíkov. Cyklotrasa vedie pekne dole kopcom až k vode, potom chvíľku paralelne s brehom a znova späť do konca na cestu alebo chodník popri ceste pre autá. To sa zopakovalo asi trikrát, čo nás celkom naštvalo. V tom teple to bolo celkom vysiľujúce a ešte aj dlhšie.
Pôvodne som mal naplánovaný kemp v Balatonakali, ale Soňa hrdinsky súhlasila, že pokračujeme až do Balatonfüredu a tak z toho bola naša najdlhšia etapa. Dôvodom bolo, že odtiaľ je na Tihany bližšie.
Kemp v Baltonfürede bol obrovský, mal peknú pláž a veľmi blízko obchod aj nákupné centrum.
Tak sme sa okúpali a šli si kúpiť niečo na večeru.
7. deň - Objavovanie polostrova Tihany alebo aj ďalší oddychový deň
Aby som vysvetlil, čo znamená oddychový deň. Je to deň, keď zostávame na tom istom mieste až dve noci a nemusíme stavať a baliť stan. Zvyčajne si vtedy urobíme výlet do okolia alebo len tak ležíme na pláži. Ha-ha. To ležanie na pláži má však podmienku, najprv si urobiť ten výlet, to jest treba si ho zaslúžiť.
Vyrazili sme zavčasu niečo po ôsmej, dali si raňajky pred obchodom na lavičke a už sme sa tešili na obrovské levanduľové polia na Tihany. Začalo byť už celkom teplo a preto prvou zaťažkávacou skúškou bolo šplhanie sa do kopca k benediktínskemu kláštoru. Odmenou bol najkrajší výhľad na Balaton a malebné uličky mestečka s domami so slamenou strechou. Samozrejme sme navštívili aj tunajšie obchodíky, kde hlavným artiklom bola levanduľa a rôzne výrobky z nej. Od mydiel, vankúšikov, čajov až po džemy a čokoládu. Nechýbali ani ďalšie typicky maďarské výrobky ako napríklad červená paprika. Nakúpili sme tu malé darčeky pre rodinu. Cyklodovolenka má tú výhodu, že nemusíte veľmi kupovať darčeky. Každý chápe, že ich nemáte ako a kam zobrať.
Už celkom pripekalo, ale aj napriek tomu sme sa vybrali obzrieť vnútorné jazero polostrova a hľadať tie levanduľové polia. Pri jazere bola lúka s desiatkami sysľov, ktoré sebavedomo pózovali fotografom.
Soňa už bola aj unavená a tak s nie veľkým nadšením súhlasila s objavovaním vnútrozemia polostrova. Išli sme po poľných cestičkách mierne zvlneným terénom a všade len vinice a zrazu sme to objavili. Konečne aké-také políčko s levanduľou. Hurá. O chvíľu sme zbehli na druhú stranu polostrova a poďho do kempu.
A potom prišla naozaj zaslúžená odmena. Najprv obed, tentokrát hamburger a potom vytúžené ležanie na pláži.
Soňa to hneď zalomila, ja som si dal pivko a šiel si zaplávať. Keďže stále spala dal som si aj druhé pivko a znovu zaplával. Po sladkom spánku sme si ešte zaplávali aj spolu.
Keďže sme už boli dostatočne zregenerovaný, navrhol som spoznávanie Balatonfüredu. Najprv sme prešli promenádou s množstvom stánkov. Dočítal som sa, že promenáda nesie meno po indickom básnikovi s takmer nevysloviteľným menom Rabíndranáth Thákur, ktorý sa tu liečil v kúpeľoch a zaviedol tradíciu vysádzania stromov. Dokonca jeden strom tu zasadil aj Gándhí.
Chceli sme nájsť bankomat. Aj keď sme obišli celé mesto, žiadny sme nenašli. Soňa múdro poradila skúsiť obchodné centrum pri kempe a naozaj tam konečne bol. Tak sme tam aj nakúpili na večeru, moje obľúbené – pečivo, syr, maďarskú salámu a šunku.
Pokračovanie nájdete v 4.časti mojich zápiskov.
Ak ste nečítali predchádzajúcu časť, nájdete ju tu.
