O Levočských vrchoch počúvam od svojho kolegu Peťa už dlhšie, opisuje mi úžasné cyklotrasy s výhľadmi a krásnou prírodou. Tak sa tam konečne vyberiem.
Najprv si to preverím, čo je na tom pravdy a tak idem sám. Ráno v garáži zistím, že mám defekt. Sú dve možnosti, opravovať a nestihnúť vlak alebo to risknem, dofúkam a na stanicu nejako dôjdem. Náhradnú dušu mám stále so sebou, tak to v Lipanoch opravím. Keďže občas mám viac šťastia ako rozumu, vo vlaku stretnem svojho synovca, veľkého bajkera. V Lipanoch mi za pár minút vymení dušu a môžem pokračovať. Ja som si vybral skrátenú verziu plánovanej trasy, ktorá bude ale celá súčasťou nášho veľkého okruhu. Môžete si ich pozrieť na predchádzajúcich odkazoch zo Sports Trackera. K mojej skrátenej trase sa ešte vrátim neskôr.
Časť Levočských vrchov patrila pod bývalý vojenský obvod Javorina. Jeho územie bolo vytvorené z celých katastrálnych území troch obcí (Blažov, Dvorce a Ruskinovce) a z častí katastrálnych území ďalších 22 spišských obcí. Vojenský obvod bol zrušený s účinnosťou od 1. januára 2011.
Keďže sa úplne potvrdili Peťove slová a ja som bol z Levočských vrchov viac ako nadšený, o týždeň začiatkom augusta, už môžem smelo zobrať na cyklotúru svojich priateľov Milana, Mira a Laca. Ideme vlakom z Prešova a Miro z Košíc. V Lipanoch ešte dokúpime zásoby a už šliapeme po ceste smerom na Brezovicu. Tu odbočíme na Tichý Potok a autá už takmer nestretávame.
V Tichom Potoku je otvorený ešte obchod a tak si dáme náš najobľúbenejší “iontový” nápoj – pivo. Za dedinou sa už naozaj ocitneme priamo v lone prírody. V časti Blažov stretávame množstvo ľudí, chystá sa tu folklórny festival. Pokračujeme okolo toku rieky Torysa smerom na Nižné Repaše a ďalej na Torysky.
V Toryskách máme poslednú možnosť dať si ešte náš ionťák a tak hľadáme obchod. Nájdeme ho na poslednú chvíľu, tesne pred zatvorením. Majú však už len posledné dve chladené pivá. Sme štyria, tak kúpime aj dve teplé. Ochotne nám však požičajú poháre a namixujeme tú správnu teplotu :)) Už je pekelne horúco, okolo 30 stupňov. Utešujeme sa, že vyššie bude určite chladnejšie. Za dedinou, smerom na chatu Hrby, nás ale čaká najhorší úsek dnešného dňa. Asi 10% stúpanie po roztápajúcom sa asfalte. Ani nohu sa neodvážime dať na asfalt, aby sme sa neprilepili. K tomu na nás praží šialené slnko. Skrátka letná idylka. Chlapci ma prvýkrát prekľajú za vhodný výber termínu.
Pri chate Hrby si chvíľu oddýchneme a čaká nás stúpanie lesom na Brinky.
Cestou sa nám naskytajú výhľady na Levočskú Dolinu. O chvíľu už vidíme aj Vysoké Tatry. Pri pamätníku SNP sme už vo výške 1140 m.n.m., ale ochladenie neprichádza. Radšej čuším. Na Vinnej sme už na okolo 1200 metroch a konečne začneme aj klesať. Keď ma doteraz neinzultovali, už to asi prežijem v zdraví.
Konečne sme na Václaváku, dáme si vrcholovú odmenu a chvíľu oddýchneme. Chlapci odmietajú malú zachádzku na čučoriedky. Ja som si tam pred týždňom zašiel a nevedel som sa od nich odtrhnúť. Čaká nás 10 kilometrový zjazd, ktorým som minule ja vyšiel na Václavák. Bol som totálne zničený a miestami som aj radšej tlačil, aby si nohy oddýchli. Mal som pocit, že som totálne z formy. Dnes sa mi v tom teple ale ide parádne.
Po adrenalínovom zjazde a miernom schladení sa, sme opäť v Tichom Potoku. Krčma už je otvorená, tak to využijeme. Do Lipian to už ide s nami z kopca. Tam nastupujeme, ako obvykle do 40 – ročného vlaku, nové tu už nejazdia. V Prešove sa lúčime s Mirom. Nakoniec skonštatujeme, že to bolo krásne a ta námaha stála za to. Do Levočských vrchov sme ešte len tak nakukli. Ponúkajú kilometre a kilometre asfaltových cestičiek a krásnych výhľadov. Určite to nebolo poslednýkrát.
