Prechádzali sme horami, cestami s krásnymi výhľadmi a hlavne v Čiernej Hore mnohými tunelmi a zákrutami. Pod nami boli neraz niekoľko sto metrové zrazy. Dcére býva na takýchto cestách nevoľno a keď zaspala snažili sme sa prejsť čo najviac kilometrov. To znamená, že fotodokumentácia z cesty je veľmi slabá. Celkom sme sa tešili, keď sme dorazili k moru. Nadšenie nás však veľmi rýchlo prešlo, keď sme sa dostali do zápchy a videli tie hordy dovolenkárov, autokarov a preplnené pláže. Povedali sme si, že do Sutomore by sme teda nikdy nešli.

Apartmán sme našli rýchlo. Bol asi 4 km od centra mesta Ulcinj. Takmer na konci odbočky smerujúcej k moru. Ale čo je hlavné, na začiatku 13 kilometrovej piesočnatej pláže. Privítal nás majiteľ a hneď aj pozval na malé občerstvenie. Každého sa spýtal čo chce a išiel to kúpiť do blízkeho obchodu. Chladená minerálka a pivo nám urobili veľmi dobre. Chvíľu sme sa porozprávali. Zaplatili sme za 10 dní pobytu a odišiel s tým, že sa ešte zastaví aby zistil, či niečo nepotrebujeme.


Ulcinj je staré mesto, vraj založené pred 2 500 rokmi. Vystriedali sa tu Gréci, Rimania, Srbi, Benátčania, Turci a piráti. Myslím, že práve na obdobie keď patrilo pirátom sú miestni hrdí. Aspoň tak som to vyrozumel z rečí majiteľa apartmánu. Táto najjužnejšia časť Čiernej Hory je Slovákmi navštevovaná menej a za celý čas sme tu stretli asi len päť áut s našou značkou. Našimi susedmi boli predovšetkým Kosovčania, Srbi a všadeprítomní Poliaci. Ulcinj som vybral hlavne kvôli Veľkej pláži, ktorej piesok má liečivé účinky pre veľký obsah minerálov, hlavne jódu.
Po ceste som bol taký unavený, že som vyhlásil: „Najmenej dva dni ma nikde nedostanete.“ A naozaj sme sa nasledujúce dva dni pohybovali len smerom na pláž a do apartmánu. Výhodou bolo, že apartmán bol vsadený do vysokého kopca, čo zaručovalo poobedňajší tieň. Navyše kopec vrhal tieň aj na začiatok pláže a more. Od cca piatej poobede sme sa mohli kúpať v mori a boli sme pritom v tieni. No proste môj splnený sen. Na druhý deň pobytu večer sme vyrazili autom do mesta. Prešli sme centrom a poprechádzali sa okolo Malej pláže a vyšli po schodoch na Stari Grad (Staré mesto). Mestečko je útulné a príjemné a Staré mesto nás očarilo svojimi kamennými domami a úzkymi uličkami.






Ďalší deň to chcelo už väčší výlet, tak sme sa rozhodli ísť spoznávať najkrajšie a najznámejšie časti Čiernej Hory. Prvou zastávkou bol Sveti Stefan. Ostrov, kde vraj chodia dovolenkovať najbohatší ľudia sveta a filmové hviezdy. Pôvodná rybárska osada bola prebudovaná na jeden z najluxusnejších hotelov, ale pôvodný vzhľad zostal zachovaný. Aby hostia neboli vyrušovaní záplavou turistov, za vstup na ostrov sa platí (v roku 2012 to bolo 7€). My sme si obzreli priľahlé pláže (aj tam bol vstup platený) a prešli sa po okolí, aby sme si ho mohli vyfotografovať z rôznych pohľadov.




Potom sme pokračovali do Budvy. Prešli sme sa typickými dláždenými uličkami s kamennými domami a obzreli si pamiatky pochádzajúce už z 8. storočia.





Ďalšie dni sme si spestrili aj tým, že sme sa v rámci Veľkej Pláže vybrali spoznávať aj iné miesta. Vybrali sme sa na Copacabana a Safari beach a došli sme až na jej koniec. Potom je už len ostrov Ada Bojana, ktorý obklopuje rieka Bojana z dvoch strán a Albánsko. Ada Bojana je naturisticky ostrov s možnosťou ubytovania v chatkách a bungalovoch, platí sa tam aj za vstup. Na naše prekvapenie práve tam sme stretli najviac slovenských áut. Kúpanie tam bolo veľmi príjemné. Asi preto, že sa tam mieša teplá sladká voda z rieky Bojana s morskou.


Cestou späť sme zažili pravú balkánsku premávku. Kolóny áut vracajúcich sa z pláži a predbiehajúcich šialencov v protismere. Vyhýbali sa tak, že využívali pomaly až priekopy okolo cesty. Chvíľu som sa nechal strhnúť a vytruboval som na nich. Ale pochopil som, že nič nedosiahnem a ich to necháva chladnokrvnými. Tak som sa uspokojil s tým, že som na dovolenke a kam by som sa ponáhľal.
Nabudúce nás (a ak chcete aj vás) čaká krátky výlet do Albánska.