Za dobu, čo žijem v Nórsku, som mal možnosť stretnúť sa a rozprávať sa s ľuďmi pochádzajúcimi z najrôznejších miest sveta. Napriek tomu, že všetci boli rozdielni, mali jednu vec spoločnú. Každý prišiel do Nórska za lepším životom. Ako teda vyzerá vysnívaný lepší život? Ako príklad uvediem dva príbehy ľudí, ktorí žijú v mojom okolí. Sú to ľudia, ktorí žijú v Nórsku desiatky rokov. Majú rodinu, prácu a rozprával som sa s nimi na tému, ako sa im tu žilo a žije. Pre spresnenie, všetci žijú v okolí Stavangeru.
Prosím, neberte môj blog ako ohováranie, je to len subjektívny názor rôznych ľudí. V Nórsku žije množstvo rozdielnych ľudí.
Pani zo Švédska žije 26 rokov v Nórsku
Snáď každý sa stretol už niekedy s tým, že Nóri sa na nás ,,utladerov” (cuzdincov) dívajú tak akosi inak. Mňa osobne však prekvapil rozhovor s pani, ktorá je pôvodom zo Švédska a teda nemala žiadnu jazykovú bariéru. Mohla sa bez problémov dorozumieť so všetkými vo svojom okolí a rodine. Samozrejme pred 26 rokmi bolo Nórsko iná krajina, avšak jej rozprávanie ma veľmi zaujalo. Po tom, ako sa vydala za Nóra a začala žiť v novom prostredí, potýkala sa tak isto s problémami ako väčšina cudzincov. Ženy v práci majú svoje krúžky, kde sa stretávajú raz do týždňa, ju však nikdy nepozvali. Ani po 20 rokoch života! Časom pochopila, že to je kvôli tomu, že v danej oblasti nevyrástla. Tak ju miestni nikdy nevzali za svoju. S rodinou jej muža má dobré vzťahy, ale napriek tomu ju nikdy nepozvali na krstiny alebo narodeniny. Berú to ako normálnu vec. Táto pani mi pomohla pochopiť jednu dôležitú vec z myslenia Nórov. Každý, kto sa sem prisťahuje, potrebuje získať novú sieť kontaktov na ľudí. Miestni Nóri si túto sieť kontaktov budujú od malička: rodina, škola, susedia, kamaráti, šport. Oni nepotrebujú viac kontaktov. Im stačí to, čo majú. Špeciálne v okolí Stavangeru bola pred objavením ropy veľká bieda. Okrem rýb a zemiakov tu nebolo takmer nič. Jej názor je, že aj týmto spôsobom si to miestni kompenzujú, že medzi seba veľmi nepúšťajú prisťahovalcov. Na koniec nášho rozhovoru mi povedala, že väčšina jej priateľov a to tu žije viac ako štvrť storočia, sú cudzinci.
Pani z Anglicka žije 14 rokov v Nórsku
Aj táto pani sa do Nórska vydala. Za manžela si vzala Nóra a vzťahy s jeho rodinou označila za také priemerné. Kultúra v Anglicku je určite iná ako v Nórsku a bol to pre ňu dosť veľký šok. Ešte stále aj je, dodala s úsmevom. Spätne pochopila, ako žila prvých 8 rokov. Kolobeh: práca, domov, deti. Nemala takmer žiadne sociálne väzby. Kolegyne v práci neboli jej priateľky a takmer na ňu na ulici ukazovali. Pozrite, to je tá z Anglicka. Keď sa prisťahovala do novej štvrte, nikto neprišiel zaklopať na dvere. Nikto nejavil žiadny záujem. Jedine jedna pani, čo bývala takmer kilometer ďalej a tiež bola z Anglicka, ju prišla privítať v novej štvrti. V Nórsku sa stáva dosť často, že ľudia ani nevedia, kto je ich sused. Po dlhých 8 rokoch samoty a neutešeného života si našla priateľov. Tiež cudzincov. Hľadanie priateľov z radu miestnych Nórov vzdala. Sú to vraj na prvý pohľad milí ľudia, čo sa na vás usmejú. Zakývajú hlavou, ale ďalej vás neriešia. Nezaujímajú sa o vás. Jej názor na Nórov je taký, že sú to povrchní a falošní ľudia, ktorí si držia vzťahy z detstva celý život, chodia z práce domov a žijú uzavretý život. Na otázku, čo je na Nórsku najlepšie, po dlhom mlčaní odpovedala. Najlepšie je to, že môžem prísť o pol štvrtej z práce a byť so svojimi deťmi.
Súkromný život
Keď si odmyslíte prácu a kolegov, množstvo ľudí sa sťažuje a je deprimovaných z toho, že sa cítia sami. Nemajú okolo seba blízkych a prežívajú svoj život potichu, jeden vedľa druhého. Paradoxom je, že domy v Nórsku sú postavané tesne jeden vedľa druhého a množstvo ľudí ani nevie, kto vedľa býva. Sú si tak blízko a pritom tak ďaleko. Po celotýždňovej práci sa mnohí vyberajú do mesta zažiť vrchol ich sociálneho života, kde stretnú pár známych, ktorých, otupení alkoholom, považujú za priateľov. Tento kolobeh sa opakuje každý týždeň. V pondelok sa začne kolobeh: práca, po práci obchod, mrazená pizza. Dovolím si napísať, že v Nórsku je mrazená pizza národným jedlom. Ročne zjedia 48 miliónov kusov mrazenej pizze! Kultúru osamelých ľudí teda charaktrizuje mrazená pizza pred televízorom a tajné domáce pitie alkoholu.
Vzťahy v zahraničí
Je to už raz tak, že aj bežný problém sa počas života v zahraničí môže stať zložitým ba až neriešiteľným. Ak máte prácu, potrebujete aj sociálne zázemie. Kto to má vyriešený aj tento probl é m, m ôž e sa pova ž ova ť za šťastného človeka. Množstvo mladých ľudí prichádza do zahraničia kvôli práci a uplatneniu. Čo sa však stane, keď u ž majú prácu? Hľadajú niekoho, s kým budú zdieľať svoj život. Niekoho, s kým založia rodinu. To sa však v zahraničí značne sťažuje. Prečo? Jazyková bariéra. Poviete si, jazyk sa dá naučiť. To je pravda, ale za ako dlho? Kultúrna bariéra. Prijať inú kultúru v dospelosti dokáže málokto. Ak to dokážete vy, ešte stále je tu otázka, na ako dlho? To vysvetľuje, prečo ľudia v zahraničí žijú v komunitách a sociálne sa izolujú. Tak isto, ako sa izolujú Nóri od cudzincov, izolujú sa cudzinci od Nórov. Čím ďalej viac si Nórsko zvyká na to, že tu existuje akési druhé Nórsko paralelné s nórskym Nórskom. Domáci si občas spomenú, že v ich pivničnom byte býva Slovák, Poliak alebo Čech, čo im významnou mierou pomáha splácať ich hypotéku. Extrémnym dôkazom sociálnej separácie sú ľudia, ktorí tu žijú roky a nevedia žiadny cudzí jazyk. Aj úplne bežné veci sa stávajú pre nich obrovským problémom. V práci komunikujú lámanou angličtinou, pridajú k tomu pár nemeckých slovíčok a zvyšok posunkovou rečou – rukami, nohami. Príčinou môže byť nezáujem alebo aj chýbajúce vlohy naučiť sa jazyk. Či už je to tak, či onak, práve takíto ľudia najvypuklejšie poukazujú na existenciu tohto problému. Prehlbujúca sa separácia skupín obyvateľov, či pomalé zbližovanie rozdielnych kultúr vytvárajú nové problémy, ktorým čelí nórska spoločnosť.
Psychické zdravie
V Nórsku je veľké množstvo zariadení ktoré pomáhajú napraviť bolesti ľudskej duše. Nemajú núdzu o svojich zákazníkov a ich počet stále narastá. Spoločnosť vytvára mnohé tlaky na ľudí. Nie každý sa s nimi dôkaze vysporiadať a nie každému stačí prísť po práci domov pozerať sa na televíziu a jesť mrazenú pizzu. Mnoho ľudí je deprimovaných nielen z počasia, ale hlavne zo sociálnej izolácie v ktorej sa ocitli. A nemusia to byt ani emigranti, tieto problémy neobchádzajú ani domácich Nórov. Vo chvíli, keď sú sami v bezútešnej situácii im novy telefón, alebo drahé auto úsmev na perách nevyčarí. Každá minca má dve strany a aj Nórsky blahobyt ma svoj rub a líc.
