Gunnar Roalkvam (1951) nórsky historik a spisovateľ.
Napísal viac ako tri desiatky kníh o miestnej histórii, niekoľko zbierok básni a učebníc. Taktiež je známy pre množstvo textov k populárnej hudbe. V roku 1995 ocenila Stavanger Kommune jeho prácu „Cenou za kultúru“. V roku 2012 mu bola pridelená cena „Advokata Ole Dehlis“ za jeho účasť pri šírení vedomostí o spolupráci.
Prečo je Nórsko kráľovstvo a nie republika?
Hlasovalo sa o tom. Väčšina ľudí bola za zachovanie monarchie. Najprv bol kandidátom na nového kráľa švédsky princ, ale ten odmietol. Potom to ponúkli dánskemu princovi Karlovi a ten ponuku prijal. Bolo to strategické rozhodnutie, lebo mal za ženu anglickú princeznú. To bolo dôležité pre Nórsko, aby malo dobre vzťahy s Anglickom, ktoré uznalo novú krajinu. Princ potom, čo sa stal kráľom, prijal nové meno, a tak sa prvý novodobý nórsky kráľ volal Håkon.
Ako to zmenilo život v Nórsku?
Nórsko sa modernizovalo a po pár rokoch prišla prvá svetová vojna. V tej bolo Nórsko neutrálne. Vojna zasiahla hlavne námorníctvo. Mnohé lode boli potopené. Veľká flotila lodí bola strategická výhoda. Napriek neutralite zásobovali Angličanov tovarom. Vojna sa nedotkla územia Nórska. Jedine čo bolo cítiť, bol nedostatok tovarov. Švédsko a Dánsko sa tiež nezúčastnilo prvej svetovej vojny.
Nórske úrady to urobili veľmi múdro a vydali koncesie na používanie. Napríklad dali povolenie na prevádzku elektrárne na 50 rokov a potom elektráreň prepadne štátu
Ako sa zmenilo Nórsko počas 20. storočia?
Okolo roku 1905 bolo Nórsko chudobná krajina, čo sa týka peňazí. Mali sme však veľa vodopádov a vody. V dobe elektrifikácie vzrástla potreba energie. Mali sme výhodu hojnosti prírodných zdrojov. Pozvali sme zahraničný kapitál do Nórska, aby financovali výstavbu vodných elektrárni a železiarní: Sauda, Odda a po celom pobreží. Nórske úrady to urobili veľmi múdro a vydali koncesie na používanie. Napríklad dali povolenie na prevádzku elektrárne na 50 rokov a potom elektráreň prepadne štátu. Zatiaľ čo zahraniční kapitalisti podnikali v Nórsku, vytvárali pracovné miesta, platili dane. A tak prebiehala industrializácia v Nórsku. Tak isto vnikla spolupráca medzi poľnohospodármi. Namiesto toho, aby každý šiel sám za seba, farmári spolupracovali a vytvárali spolky. To im pomohlo pri vyjednávaní lepších cien nákupov a predaja. Založili vlastné mliekarne (Tine), mäsokombináty (Nortura). To isté urobili aj rybári. Postupne sa priemysel a poľnohospodárstvo modernizovalo a robotizovalo a stále viac pracovných miest zanikalo. Nové miesta vznikali v sociálnom, zdravotnom a obchodnom sektore. Väčšina ľudí je dnes v Nórsku zamestnaná v terciánom sektore. Učitelia, úradníci, predavači, zdravotnícky personál. Tiež sme mali šťastie, že v roku 1969 sme objavili ropu v Severnom mori. To bol zrod národa ropy. Z toho plynú obrovské príjmy štátu. Tu sa postupovalo presne tak, ako v prípade elektriny. Poskytovali koncesie zahraničnému kapitálu na ťažbu ropy.
Dokedy sa bude ťažiť ropa?
To nikto nevie. Všetci sa ale zhodujú na tom, že ropa je na ústupe. Kedy to bude, nikto nevie. To závisí aj na tom, koľko ropy ešte ostáva a či ju budeme chcieť ťažiť.
Kto sú Nóri ako národ dnes?
Tak ako som odpovedal na prvú otázku, Nóri sú tí, čo majú nórske občianstvo. Ale veľmi veľké množstvo ľudí získalo občianstvo za dospelosti ako prisťahovalci. Počet ľudí, ktorí do Nórska prišli, je oveľa väčší, ako pred sto rokmi. Takže ktokoľvek bez ohľadu na vieru a pôvod sa môže stať Nórom.
Ak je niečo, čo je naozaj typicky nórske, je to vzťah k prírode. Sme si veľmi blízky s prírodou.
Ako by si opísal Nórsku kultúru niekomu, kto nikdy nebol v Nórsku?
Je veľmi málo vecí, čo sú typicky nórske. Väčšina prišla zo zahraničia. Ale ak je niečo, čo je naozaj typicky nórske, je to vzťah k prírode. Sme si veľmi blízky s prírodou. Je typicky nórske ísť sa prejsť do prírody bez nejakého cieľa a zmyslu. V niektorých krajinách idú ľudia na návštevu alebo do kaviarne. Nóri sa idú prejsť do prírody, aby boli sami. Často hľadajú samotu. Sú sami v prírode a je to fantastické. Ale napríklad Taliani hľadajú spoločnosť. U nás nie je tradícia kaviarní. V Európe sa ľudia stretávajú na káve. U nás to nebolo vôbec. V poslednej dobe to prichádza pomaly aj sem. Ale v mojej mladosti ísť na kávu, to bol luxus. Nebolo to nič bežné. Tiež nemáme dediny v Nórsku. To je tiež špeciálne. V každej krajine ľudia bývajú pokope v dedinách. U nás je tradícia jeden dom tam, druhý tam. Preto máme kommuny. Každá má kostol, obchod a benzínovú pumpu. Mimo toho nie sú nijaké prirodzené miesta, kde by sa ľudia mohli stretávať. Napríklad v Anglicku majú puby, kde sa ľudia stretávajú. My sme to nikdy nemali. Preto je v našej kultúre veľmi veľa individualizmu.
Keď napríklad cestujeme vlakom a nájdeme prázdne kupé, sme radi, že sme sami. Ale možno niekde v Európe ľudia hľadajú spoločnosť druhých.
Máš 66 rokov, ako sa za tvojho života zmenilo Nórsko?
To, čo nás veľmi ovplyvnilo, bola druhá svetová vojna. Nemci nás okupovali päť rokov. Pred vojnou boli silné politické nezhody. Počas vojny sme boli nútení viac spolupracovať. V roku 1945 socialisti a pravica spolupracovali na tom, aby vybudovali znovu krajinu.
Dlhé obdobie po vojne vládla krajine (Arbeidsparti - Strana práce). Podobne to bolo aj v Dánsku a Švédsku. To bol počiatok budovanie welfare štátu. Ľudia mali právo na istoty. Mali právo na výplatu, peniaze počas choroby, podporu v nezamestnanosti. To bol počiatok sociálno - demokratického welfare systému. Švédsko, Dánsko, Fínsko a Nórsko majú jedny z najlepších welfare systémov na svete. To bolo veľmi dobré obdobie. Ľudia sa mali z roka na rok lepšie a lepšie. V mojom detstve bolo všetko fajn.
Zhruba v roku 1980 sa vlády chopila pravica a striedala sa s ľavicou. Aj keď bola pri vláde ľavica, presadzovala viac pravicovú politiku. Viac privatizácie. Trochu to bolo inšpirované Margaret Tatcherovou, Ronaldom Reganom a Tony Blairom. Snažili sa vytvoriť viac efektívny štát.
V dnešnej dobe by asi viacerí povedali, že sa to nepodarilo.
Čo si myslíš o budúcnosti Nórska?
Vidím svetlú budúcnosť. Ale tiež vidím negatívne veci, čo sa dejú vo svete. Nórska budúcnosť je závislá od budúcnosti zvyšku sveta. Máme dobrý základ z ropy a dobré výhľady do budúcnosti. Tiež máme veľké možnosti turizmu.
Ďakujem za rozhovor Gunnar.
