Tak som si teda vypočul rozhovory so Samuelom Migaľom. Vzbúrencom. Principiálnym sociálnym demokratom. Nasledovnikom myšlienok Petra Pellegriniho. Vraj.
Čo je obsahom týchto rozhovorov? Pár kľúčových postrehov:
Vadí mu chýbajúca komunikácia v strane. Nechce iba stláčať gombíky, ale prinášať systémové zmeny.
Vadí mu lustrovanie jeho osoby. Nechce, aby boli takým a ínými spôsobmi zneužívané bezpečnostné zložky štátu.
Vadí mu zlyhávajúci štát, štátne inštitúcie, nesystémové riešenia a populistické ťahy vlády
Vadí mu premiérova a poslanecká návšteva v Moskve. Vraj verí, že prioritou vlády je stále západná orientácia a zároveň je to jeho hrubá červená čiara, ktorú nehodlá prekročiť.
Vadí mu všetko, čím je charakteristická 4.Ficova vláda. Čo myslíte, stačí to na to, aby ju prestal podporovať? Ale kďeže...
Pán poslanec to stále nepochopil. Nedochádza mu, že sa stal súčasťou vládnej koalície, ktorá systematicky ničí Slovensko. Ktorá namiesto kultúry prináša nekultúru, nenávisť a neodbornosť. Vládnej koalície, ktorá opakovane a bez servítky celé roky zneužíva bezpečnostné zložky.
Je súčasťou hodnotovo vyprahnutej strany bez odborníkov, vízie a obsahu, ktorú založil hodnotovo prázny, toho času prezident Slovenskej republiky. Čo od tejto strany a jej členov čakať? Integritu? Nie. Ešte aj Robovi sociálni demokrati pred svojim pretransformovaním sa na extrémnu pravicu, ktorou sú dnes, mali lepší obsah a ako takú odbornosť.
Hlas vznikol, aby vládol. Bezobsažne, slepo, naivne, no hlavne s úsmevom a poslušne k predsedovi (ktorým stále je Peter Pellegrini) alebo premiérovi Ficovi. A to boli zároveň kritériá na vstup do strany. Všetci to pochopili. Teda všetci okrem štvorice vzbúrencov okolo Samuela Migaľa.
Ich koniec na politickom poli je, zdá sa, nezvratný - odborné a hodnotovo postavené demokratické strany si ich na kandidátku nedajú a tie ostatné ich budú povazovať za nedôveryhodných, pretože si naivne mysleli, že mať vlastný názor v sociálnej demokracií, je výsadou.
Stoja pred poslednou a naozaj dôležitou otázkou - chceme stáť na správnej strane dejín, alebo sa poslušne predkloniť a pokračovať v stláčaní gombíkov?
Ak sa k tomu postavia čelom a principiálne, Slovensko môže mať po predčasných voľbách slušnú a demokratickú vládu.
Ak sa zachovajú pokrytecky, Robo má vyhraté a Slovensko na ďaľších pár rokov môže zabudnúť na návrat ku kultúre, slušnosti a spravodlivosti.
