Diplomat Šefčovič mal rešpekt v zahraničí, dôstojne zastupoval Slovensko na európskej pôde a zaslúžil si obdiv a rešpekt. Považoval som ho za skvelého diplomata rovnako, ako Miroslava Lajčáka.
S odstupom času zisťujem, aký je medzi týmito dvoma pánmi rozdiel - Lajčák si bol, narozdiel od Šefčoviča, vedomý kotvy menom Róbert Fico. Bolo mu jasné, že za polarizáciou spoločnosti na Slovensku môže hlavne poslanec Fico a ak by prijal ponuku kandidovať za prezidenta, pravdepodobne by v druhom kole prehral rovnako, ako kedysi Fico a Mečiar.
Maroš Šefčovič taký prezieravý nebol. Nechal sa vtiahnuť do Ficovej hry, neštíti sa používať rovnaké karty, ako kedysi Fico a čo je najsmutnejšie, privlastnil si Ficove správanie - protikandidáta uráža, očierňuje a obviňuje. Aby toho nebolo málo, bol ochotný zaprieť vlastné hodnotové črty a názory, ktoré roky prezentoval v zahraničí s cieľom získať voliča.
Človek, ktorý je schopný zaprieť samého seba nemá miesto v politike, tobôž nie pozícií najvyššieho ústavného činiteľa.
Zuzana Čaputová pre mňa predstavuje to, čo mi osobne veľmi chýbalo na slovenskej politickej séne - prehľad, morálnu nepoškvrnenosť, slušnosť, odbornosť a empatiu. Neustále čelí novým a novým obvineniam, ktoré s prehľadom, slušnosťou a hlavne faktami, vyvracia.
Nenechá sa vtiahnuť do hier, ktoré rozohral diplomat Šefčovi, zjavne pod taktovkou poslanca Fica.
Diplomat Šefčovič poprel samého seba. Pre výhru je ochotný klamať, útočiť, prevziať od Fica to, kvôli čomu bol Fico nútený podať demisiu.
Verím, že 30.3. pošleme Ficove hry na smetisko dejín a diplomat Šefčovič sa Zuzane chlapsky ospravedlní a odíde zo Slovenska rovnako rýchlo, ako sa kvôli kampani vrátil.
