Pokojné vecery plné dažďa. Mokré a chladivé ako tvoje ruky. Maznavo sa túlajú medzi steblami trávy. Teču v nej ako kvapky rosy. Utieraš si ich do mojich vlasov. Jemne oddeluješ zvlhnuté pramienky do úžasného účesu, ktorý sa páči len tebe - mojej pokojnej hladine.
Ja som celá pokvapkaná rosou, ktorá mi steká z vlasov a vytvára mokré chodníčky na mojej pokožke. Prstom ich zastavuješ a spájaš do tenučkého potôčika. Ochutnávaš si prst a potom dávaš ochutnať mne.
....to drsné sladké jablko poznania...






