Asi najtypickejším faktom, o ktorom vie väčšina ľudí je, že Hitler pôvodne túžil byť umelcom. V roku 1907 ho ale neprijali na Viedenskú umeleckú akadémiu. Aj napriek tomu značnú časť svojho života venoval umeleckej kariére a zaujímavé je, že kreslil aj reklamné pútače, napríklad na vlasovú vodičku alebo púder proti poteniu.
Keď sa povie „Hitlerov pes“, asi väčšina ľudí si predstaví nemeckého ovčiaka menom Blondi, ale málo ľudí však vie, že Hitler mal počas 1. svetovej vojny psa menom Fuchsl. Fuchsl prežil bitku na Somme, no nakoniec skončil tak, že ho zamestnanci železnice ukradli z vlaku.
Pri zvieratách aj ostaneme, pretože Hitler bol známy aj tým, že venoval množstvo energie bojom proti krutostiam páchaným na zvieratách. Zakázal poľovať aj testovať na zvieratách a sám bol prísnym vegetariánom. Krutosti páchané na ľuďoch mu zrejme neprekážali.
Našťastie sa Hitlerove plány so Židmi, Rómami, Slovanmi nepodarilo dotiahnuť až do konca, no koniec mal podľa neho vyzerať vytvorením „Múzea vyhynutej rasy“. Dokonca sa mu aj podarilo zozbierať okolo 200 000 predmetov dennej potreby Židov.
Dá sa povedať, že práve Hitler viedol prvú populárnu protifajčiarsku kampaň. Začala sa zákazom fajčenia vo verejných dopravných prostriedkoch a pokračovala až ku zvýšeniu dane za tabak. Najzaujímavejšie na tom je, že Adolf Hitler bol v mladosti tuhým fajčiarom.
Hitler bol vynálezcom gumených sexuálnych bábik. Dôvodom bolo to, že nemeckí vojaci sa často nakazili od francúzskych prostitútok syfilisom a keďže počas vojny bol výrazný nedostatok liekov, Hitler nariadil používanie nafukovacích bábik na patričné odreagovanie sa po boji.
Jeho prvá láska v šestnástich rokoch bola Židovka menom Stefanie Isak, no nikdy však nenabral dostatočnú odvahu na to, aby ju oslovil. Miesto toho jej len zanechával anonymné básne, ktoré boli nájdené po jeho smrti. Raz dokonca dostala anonymný ľúbostný list, v ktorom ju nápadník vyzýval, aby naňho počkala a vydala sa za neho. Niektoré zdroje uvádzajú, že sa priznal kamarátovi, že ju chce uniesť a skočiť spolu s ňou do Dunaja.
Jeho život bol ušetrený dokonca dvakrát. Prvý raz keď mal 4 roky v roku 1894, kedy ho zachránil kňaz. Pod chlapcom sa pravdepodobne prelomil ľad a spadol do rieky. Odvážny Johann Kühberger skočil do ľadovej rieky a chlapca vytiahol. Druhý raz to bolo počas 1. svetovej vojny, kedy bol zranený počas stretu s britskými vojakmi. Henry Tandey bol rozhodnutý, že mu uštedrí poslednú ranu, no nakoniec sa nad ním zľutoval. Hitler neskôr našiel v novinách článok o tomto mužovi, spoznal ho na fotografii a novinový ústrižok si zanechal. Ktovie, možno ak by mu naozaj uštedril tú poslednú ranu, mohol ušetriť celý svet od vlny nacizmu, násilia a teroru páchaného na nevinných ľuďoch. To sa už ale dnes nedozvieme.
