V súčasnej kríze sa každý z nás denne stretáva s množstvom problémov. Myslíme si, akí sme slobodní a ako si môžeme robiť na tomto svete, čo sa nám len zachce. A zrazu sa stane niečo, čo zruší všetky naše plány a donúti nás ostať doma. A čo nás tiež donúti zamyslieť sa nad tým, že nie sme až takí slobodní, ako sme si to možno mysleli.
Tí najodvážnejší z nás dnes stoja pred tým najťažším rozhodnutím – komu ponechať respirátor a komu ho odobrať? Každý z nás na krízu reaguje inak. Niekto je obzvlášť štedrý a myslí najmä na ľudí v núdzi, ale zase sú tu aj ľudia, v ktorých prevláda najmä obranný reflex a robia všetko pre to, aby toho mali čo najviac len pre seba.
Zakladateľom stoicizmu bol Zenón z Kitia, ktorý prišiel o všetko počas stroskotania v Aténach. Nemal pri sebe žiadne jedlo, žiadne peniaze a tak zavítal do najbližšej knižnice a začítal sa do najpopulárnejších filozofov tých čias.
Namiesto predstavovania si akéhosi ideálneho sveta, by sme mali radšej prijať život taký, aký je. Aj s negatívnymi situáciami, ktorým sa nie je možné vyhnúť. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že nad niektorými okolnosťami života proste nemáme kontrolu. Mnohým z nás sa rúcajú plány, ktoré nám súčasná situácia nedovoľuje uskutočniť. A tak jedna rada od stoikov je prijať situáciu takú, aká je a zobrať si z nej čo najviac pozitívneho. Podľa stoikov nemáme kontrolu nad danou situáciou, lenže máme kontrolu nad tým, ako tú situáciu zvládneme a akými ľuďmi sa staneme. Napríklad každý z nás chce byť milovaný, lenže to nie je v našich rukách. To, čo je v našich rukách, je byť tou najlepšou osobou, aby nás ľudia mali dôvod milovať.
Veľmi dôležité je tiež správať sa ku každému človeku s rešpektom a pokorou, pretože nikto na svete nie je stopercentne dokonalý. V tých najťažších časoch je naše vzájomné prepojenie kľúčové. Či už je to podpora, pomoc tým najslabším alebo spoločné hľadanie riešenia. Ťažká situácia nám ukazuje, aké nesprávne je spoliehať sa na vonkajšie faktory, ktoré môžu zlyhať. Preto ďalšia rada od stoikov znie: spolupracujme, ale každý si plňme svoju úlohu v spoločnosti. Robme to, čo môžeme a akceptujme to, čo nemôžeme.
Stoicizmus má obrovský odkaz aj do súčasnej krízy, ktorá nás často núti správať sa sebecky a podliehať panike. A presne takýto prístup správny nie je. Stoici nám predkladajú, že to najhoršie, čo si dokážeme predstaviť, sa aj naozaj môže stať. V ťažkých chvíľach je preto najdôležitejšie vyplniť náš život niečím zmysluplným a neustále sa zlepšovať. To je jediná vec, o ktorej môžeme rozhodovať. A ostatné faktory, o ktorých už rozhodovať nemôžeme, by sme mali jednoducho prijať také, aké sú.
