Metaforický múr medzi východom a západom sa začal budovať hneď po 2. svetovej vojne, kedy sa stretli zástupcovia Ruska, Francúzska, Ameriky a Veľkej Británie na Jaltskej a Postupimskej konferencii a dohodli sa, že rozdelia Nemecko na 4 okupačné zóny. Východné Nemecko mal spravovať Sovietsky zväz, zatiaľ čo západne Nemecko malo byť rozdelené na 3 zóny medzi Francúzsko, Veľkú Britániu a USA.
Už na týchto konferenciách sa objavujú prvé nezhody medzi Sovietskym zväzom na jednej strane a ostatnými krajinami na strane druhej. V Sovietskom zväze totiž prevládal socializmus a plánovaná ekonomika, kým najmä vo Veľkej Británii a USA prevládal liberalizmus, kapitalizmus a trhová ekonomika. Mal to byť len dočasný stav, ale postupom času sa v západnej časti Nemecka vytvorila Nemecká spolková republika a vo východnej časti Nemecká demokratická republika. Najhoršiu situáciu ale prežívalo hlavné mesto Berlín, pretože aj keď geograficky ležalo v Nemeckej demokratickej republike, takisto bolo rozdelené na 4 okupačné zóny, pretože povojnová dohoda spojencom zaručovala spoločnú správu nad Berlínom. Sovieti túžili vytlačiť spojencov z mesta a to vyústilo do sovietskej okupácie západnej časti Berlína Stalinom v roku 1948. Počas tejto takmer rok trvajúcej blokády nechal vyhladovať domácich obyvateľov. Amerika a jej spojenci túto situáciu riešili tak, že zásobovali svojich obyvateľov tzv. „leteckým mostom“.
Západný sektor oplýval kapitalizmom a výraznejším ekonomickým rastom, čo si uvedomovali aj domáci, a preto denne cestovali do práce do západnej časti Berlína. Do roku 1961 emigrovalo do západnej časti odhadom okolo 2,6 milióna osôb, medzi nimi aj ľudia z Poľska či Československa. Nikita Chruščov to už nezniesol a dal východonemeckej vláde pokyn na výstavbu Berlínskeho múra. V noci z 12. na 13. augusta 1961 zložky armády, Ľudovej polície a dobrovoľníkov postavili 155 km dlhý Berlínsky múr, čím rozdelili priateľov a rodiny, ktoré sa nemohli vidieť najbližších takmer 30 rokov, ak bývali v rozdielnych okupačných zónach. Stena sa neskôr pretransformovala na elektricky opevnené oplotenie. Všetky budovy v okolí s výhľadom na múr mali zatienené okná a mnohé boli aj zbúrané. Západní Nemci mohli žiadať o víza na vstup do východnej časti, avšak východní Nemci mali zakázané vstúpiť do západnej časti. Nič už nebolo také, ako predtým.
O 26 rokov neskôr prišiel do západného Berlína Ronald Reagan, americký prezident, ktorý vyzval Gorbačova, aby strhol Berlínsky múr vo svojej známej reči „Tear Down This Wall“ (celý príhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=5MDFX-dNtsM – slávne slová adresované Gorbačovi nájdete okolo 12. minúty).
Postupne došlo k zmenám v zahraničnej aj vnútornej politike a východonemecká vláda oznámila, že východní Nemci môžu slobodne cestovať do západného Berlína. Komunista Günter Schabowski, na tak trochu nepripravenej tlačovej konferencii, na otázku odkedy bude platiť voľný pohyb do západného Berlína odpovedal: „okamžite“. 9. novembra 1989 sa na hraničných priechodoch zhromaždilo veľké množstvo ľudí a o 23:30 Harald Jäger, pod tlakom nedočkavého davu a bez konzultácie s nadriadeným, rozkázal zdvihnúť závory. Mnohí ľudia sa vyštverali až na vrch Berlínskeho múra, kde ich už čakali ľudia z druhej strany, ktorí oslavovali spolu s nimi.
Na záver pridám už len citát, ktorý je dodnes napísaný na časti Berlínskeho múra a vystihuje podstatu jeho zrútenia: „Nezabúdajme na tyraniu tejto steny a nezabúdajme ani na lásku k slobode, ktorá ju donútila padnúť.“
