a množstvom medzinárodných škandálov – či ide o doteraz nevyšetrenú vraždu novinára Kuciaka alebo nevyšetrovaný únos vietnamského podnikateľa... pôsobí stále viac odpudzujúco a radí Slovensko k slabým článkom východného bloku, a nepochybne práve preto aj útočisku ruskej polovojenskej organizácie Nočných vlkov.
Neprekvapuje ma, že sa to deje na Slovensku – Na Slovensku je to tak...
Prekvapuje ma, s akým ľahostajným pokojom média informujú o udalostiach na Slovensku, akoby dovolenková sezóna zasiahla nielen parlament, ale celú verejnosť. Gúľanie očami ani oháňanie sa detektorom lží predsa neobstojí v 21. storočí ako argument, tak prečo sa redaktori jasne nepýtajú, ale uspokoja sa s otázkami, ktoré si ktosi sám položí, aby si na nich sám odpovedal a sám takto zdôvodnil svoju nevinu? Veď to je absurdné divadlo, ktoré sme tu tolerovali za čias mečiarizmu. Azda sa odvtedy naozaj nič nezmenilo? V iných demokratických krajinách by už ľudia vyšli do ulíc a žiadali nové voľby.
Aktivity poslancov, ako cesta Petra Marčeka na Krym a jeho vyhlásenia, sú dôkazom toho, čo si môžu samozvaní a nekompetentní politici – platení z našich daní – dovoliť. Na Slovensku je to tak... A nikto s tým nič neurobi?
Poviete si, že ľudí trápia iné – ich osobné, životné problémy. Nenamietam, že ich trápia viac. Deti odchádzajú do zahraničia za lepším vzdelaním, či lepšími možnosťami uplatnenia a sebarealizácie. Ďalším dôvodom je ale to, že tu skoro nič nefunguje (zdravotníctvo, školstvo, úrady, súdy, polícia...).
Žijeme v malej obci, kde už niekoľko rokov znepríjemňuje občanom život smrad zo zastaranej nefunkčnej ČOV (čističky odpadových vôd) z vedľajšej obce, postavenej ešte za socializmu „v režime – prísne tajné“. Večer nemôžeme vetrať, pretože každý deň už po 18:00 začína neznesiteľný zápach a trvá skoro celú noc. Nepohnete s tým. Spísali sme petíciu, už druhýkrát som dala podnet na inšpekciu – a nič sa nevyšetrilo. Písala som aj ministrovi životného prostredia, ktorý sa doteraz nevyjadril. Na Slovensku je to tak...
Ľudia sa bavia, keď policajti chytia ďalšieho opitého východniara a ľahostajne konštatujú, že je to na východe bežné...
Veď „na východe nič nie je!“ Tam nie sú ani poriadne cesty, nieto ešte diaľnice a bežní ľudia politikov nezaujímajú.
Keď sa niektoré regióny celkom vyľudnia, štát má stratégie na všetko: budeme dovážať do fabrík lacnú pracovnú silu z Ukrajiny, alebo iných postkomunistických krajín.
A keď mozgy odídu, tí starí, ktorí vyrástli ešte v totalite, si ľahko privyknú, ľahko sa dajú zmanipulovať...
Ale či sa to už nenastalo?
Chcem veriť, že tú apatiu a ľahostajnosť verejnosti spôsobil len dovolenkový ošiaľ, a nie skutočnosť, že sme už rezignovali a zvykli si, že na Slovensku je to tak...
