2. Spojte sa so záhradou svojich žiakov, a budete vitálni
Nie, nie je to žiadna ezoterická rada pre vyhorených učiteľov.
Ide o podstatu každého ľudského konania: čo zaseješ, to zožneš.
Rodičia tomu dobre rozumejú. Keď sa dokážu celú večnosť piplať (alebo nepiplať) so svojimi ratolesťami.
Možno vám pripadá absurdné prirovnávať školský systém k rodičovstvu. Kde má učiteľ nabrať toľko energie, trpezlivosti, lásky a porozumenia k takému množstvu (často citovo zanedbaných) jedincov?
Moja skúsenosť mi hovorí, že je to len jedna a tá istá záhrada, ktorú tvorivo zveľaďujete počas celej svojej profesie, záhrada, ktorá vás zrkadlí.
Možno vám nevyhovuje to prirovnanie, no ja záhradkarčim celý život, preto je mi to také prirodzené. Ak chcete, môžete si to prirovnať k akéjkoľvek inej práci (činnosti), ktorá vás posúva: stavbe domu, upratovaniu, turistike...
Mne vyhovuje záhrada preto, že je taká variabilná, dynamická, nevypočítateľná..., môžete sa v nej „kreatívne vybúriť“.
Stále je v nej vaša pečať – vaša myseľ, srdce, duša, ktorú ste do nej vložili, váš čas, sila, mozole, pot, nervy...
Zažili ste situáciu, keď strom prestal rásť a rodiť (môj syn má na to pojem – „zababčený“), a vy ste mu pohrozili, že mu dávate poslednú šancu a ak na ďalší rok nezarodí, vyrúbete ho? Na ďalší rok, ako na potvoru, neskutočne zarodil!
Tak to je so žiakmi neustále, posledná šanca zvykne nakopnúť, všetko zásadne zmeniť.
Napriek tomu, že máte pocit, že do záhrady dávate všetko úsilie, polievate, vytrhávate burinu, okopávate, rozprávate sa s rastlinami..., z nepochopiteľných dôvodov niečo zomrie. Proste, nemáte všetko vo vlastných rukách a musíte s pokorou priznať, že nad vami je vyššia moc. Prijať, že nemôžete všetkému rozumieť.
Napríklad náš majestátny dominantný orech toho roku vymrzol. Zo dňa na deň. Chce sa vám plakať pri pohľade na neho, aj keď chápete, že taký je život – drsný a nevyspytateľný. Musíte to jednoducho prijať.
A tak je to aj v škole (ktorá je len odrazom školy života) – žiak môže stratiť rodiča, ale aj vy môžete stratiť žiaka. Žiak vás môže oklamať, zradiť, zraniť, neznášať..., môže vám spôsobiť bolesť, ktorú treba pretaviť do nového poznania a skúsenosti.
Záhradkár (rovnako ako učiteľ) sa učí neustále.
Rastliny sa menia, rovnako ako počasie, pôda, trendy...
Ja uprednostňujem bio-záhradku, permakultúrnu, bez chémie. To obnáša omnoho viac námahy, ale úroda je fantastická a výživná. Niekedy síce vyzerá ako divočina, ale to patrí k tomu.
Dobrý záhradkár (rovnako ako učiteľ) sa rád pozerá, kochá vo svojom diele.
Nepoznám zmysluplnejší pocit, ktorý by vás napĺňal, ako ten, keď na sklonku dňa cítite radosť z dobre vykonanej práce a tešíte sa, že ďalší deň môžete pokračovať.
Práca záhradkára (aj učiteľa) totiž nekončí štandardnou pracovnou dobou. Dokonca si nemôžete dovoliť ani dovolenku, pretože musíte potom čeliť húštine, ako ja, keď sme sa po týždni vrátili od mora.
Zveľaďovanie záhrady je neohraničiteľný, nekonečný proces, ktorým sa iba približujete k dokonalosti.
Je to tvorivý živý proces, ktorý vás mení zvnútra.
Je to uzdravujúci proces.
Často musíte pokorne priznať, že viete, že nič neviete. A len ticho žasnúť nad dokonalosťou života.
Epidémiou dnešnej doby je odpojenosť od prírody, ľudí, reality.
Spojte sa so svojou záhradou! (triedou, v ktorej učíte)
A pocítite, ako život pulzuje v každej bunke. Učte sa a vnímajte.
Nadýchnite sa.
