Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
Moje pocity si zanechala v hurikáne,
hoci doteraz boli len zmietané víchricou a dažďom.
Moje srdce je vo veľkom vetre hádzané,
moja nálada sa hojdá na hojdačke,
graficky je to sinusoida.
Takmer sa neudržím na sedačke,
keď zrazu hojdačka ešte pridá.
Zrýchľuje, až kým sa neotrhne,
do veľkej hĺbky padá.
A v tej hĺbke- neznámo ma čaká.
Toho neznáma sa veľmi bojím,
ako čierna vrana nado mnou kráka.
A ja sa už so životom takmer lúčim,
keď vtom- niečo ma postrčí a
predo mnou zratu krajina sladká.
Do diaľky za obzor hľadím
a tam niečo ako plamene blčí.
sťaby slnko chcelo spáliť zem,
keď do tej krajiny nevojdem.
No kiežby som mal tú silu
zahnať myšlienky na neznámo,
netrápiť sa tým, čo bolo,
nemyslieť na to, čo príde až o chvíľu...
