Angela Koščová
Kym povies: MILUJEM TA
KYM POVIES MILUJEM TA...
Som 16ročná baba, ktorá sa chce vybúriť písaním a preto prosím kritizujte a hodnoťte moje články, chcem sa zlepšovať:) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Imaginárne rozhovory
Ľúbi ma a či neľúbi? ... Nie, neľúbi... aj o tomto je básnička jedného môjho kamaráta, ktorý svoje sklamanie v láske vložil do veršov...
Je Valentín a tak myslím, že veľkej časti z nás chodia po hlave myšlienky a úvahy o láske...
Spánok. Každý z nás pozná ten slastný pocit vylihovania si v posteli; teplá perina, na tvári neprítomný pohľad, oči zatvorené najviac ako sa len dá, a my napriek tomu vidíme, no nie realitu, ale niektorý z našich pekných, či menej pekných snov. Vtom zaznie ten odporný a nenávidený zvuk, budík na mobile nás vtiahne do krutej reality upršaného rána. Treba vstávať, hoci len pred chvíľou sme vliezli pod perinu...
Vzťahy vo všeobecnosti sú dosť zložité, a vzťah medzi rodičmi a ich deťmi nie je tomu výnimkou. Stretávajú sa tu totiž dve generácie majúce odlišný spôsob myslenia, iné radosti, iné starosti, inú hierarchia hodnôt. Pokým sú deti malé, sú na rodičoch závislé, sú na nich odkázané. Síce i vtedy im rodičia odopierajú veci, po ktorých túžia a ony nerozumejú prečo, no aj tak svojim rodičom bezhlavo dôverujú, sú pre nich všetkým.
„Každý deň budú vraj Vianoce, šepkajú ľudia po vonku...“ spieva sa v jednej z vianočných piesní. Vianoce síce nikdy nebudú každý deň, ale každým rokom sa k tomu viac a viac blížia... Ale je to dobré, keď sa s prípravami na tieto sviatky začína už koncom septembra?
Okolo mňa veľa ľudí bolo smutných, každého niečo trápilo a ja som bola zas akoby nejaká Linka dôvery. Počúvala som ich spovede, počúvala som, čo ťažké im život priniesol a snažila som sa pomôcť. Okolo mňa bolo veľa nešťastia, no neviem, či takého pravého, však nikoho vtedy nepostretla smrť príbuzného či priateľa, nikomu sa nič vážneho na tele nestalo. Na tele nie, to skôr na duši, zlomené srdcia ľudí trápili... No so mnou to nerobilo nič, nikto mi moje šťastie nepokazil. Cítila som sa ako mramorová socha, ktorej výraz tváre raz umelec vykresal a viac ho nik nezmení...
Toto je basnička, ktorú som vytvorila na dovolenke na Korfu, kde mi bolo síce fakt super, ale predsa mi chýbal kúsok domova a betónovej Bratislavy:)
Je veľa ľudí, čo nám v živote pomohli fyzicky alebo psychicky, veľa ľudí, ktorým by sme chceli za tú pomoc poďakovať, no nevieme ako. Chcela by som Vám povedať o jednom človeku, ktorý našej rodine niekoľko krát pomohol a ešte stále pomáha.
„Život je nádherný, cítim sa ako vo sne, z ktorého sa nechcem zobudiť“
taká básnička o prerábke bytu u nás doma, hádam sa Vám to bude páčiť...:)
Čo si myslíte o umelom oplodnení? Je to bežné využitie techniky na pomoc ľudstvu, alebo ide o niečo absurdné, čo sa prieči prírode, prípadne je proti viere, Cirkvi a Pánu Bohu? Keby ste sa Vy dostali do situácie, kedy z nejakých dôvodov nemôžete mať vlastné deti, siahli by ste po tomto, ako po riešení, alebo by ste svoj stav brali ako Boží trest a pokojne ho „znášali“?