Možno to znie divne,že sa nad takýmito vecami zamýšľa 15-ročná baba, veď sa ma to vôbec netýka, alemňa táto téma naozaj zaujala. Človek predsa nikdy nevie, kedy sa mu môže niečostať a téma „dieťa zo skúmavky“ by sa preňho stala témou číslo jedna...
Pýtala som sa na názorpár ľudí, pár povedalo, že sa im na tom nezdá byť nič zlé, pár ľudí bolo proti-tak to býva...
Ženy túžia pomaterstve, teda aspoň väčšina, a keď im nie je dopriate, tak je ich životnenaplnený, lebo nemôžu mať deti, vlastné deti... Dieťa utužuje manželstvo,aspoň vo väčšine prípadov, a keď dieťa „nie je“ môže z toho byť dôvodpre niekoho k rozvodu, či „aspoň“ témou na množstvo hádok.
Cirkev tvrdoodmieta umelé oplodnenie, lebo je toneprirodzené, dieťa nevzniká „láskou“ dvoch ľudí... A vraj by týmto spôsobom mohlamať dieťa aj 70-ročná babka. Ale keď som sa na to pýtala maminky, vravela mi,že umelé oplodnenie je vekovo ohraničené, je možné iba do 35 rokov. Takže simyslím, že tieto obavy sú neopodstatnené...
Raz som na Spektrevidela veľmi pekný dokument práve o tejto téme, o umelom oplodnení.Dokonca išlo týmto spôsobom o adopciu. (Jeden pár daroval druhému svoje vajíčkaa spermie.) Táto adopcia sa mi veľmi páčila, pretože na jednej strane je toadopcia a na druhej strane je to aj vlastné dieťa, lebo matka (táadoptívna) si vynosí 9 mesiacov, más ním styk od jeho vzniku, má s ním od začiatku osobný kontakt,naplní sa jej túžba po materstve...
Keby som sa dostala jatakejto situácie a nebolo by to v Cirkvi „zakázané“, určite by som potejto možnosti siahla. Podľa mňa je to dobrý spôsob akým nám vedaa technika môže pomôcť žiť život krajšie a šťastnejšie...
