Znamenal si vždy pre mňa tak veľa, bol si tu, čakal si ma, už keď som sanarodila. Keď som bola malá, rozprával si mi rozprávky z Tvojej hlavyo vlkovi Geronimovi, alebo príbehy z histórie, o ktorých keď somsa potom v škole učila boli po Tvojom rozprávaní také nudné. Veľa sme saspolu rozprávali, veľa filozofovali, keď už na nikoho iného, na mňa si mal vždyčas. Dal si mi toho veľmi veľa, dal simi toho viac ako ktokoľvek iný a potom si znenazdajky odišiel, odišiel dokončín z ktorých už niet návratu... Budú tomu už štyri roky....
Prečo si musel odísť, vysvetlite mi niekto, prečo musela dcéra stratiťotca, ktorého nadovšetko milovala a on ju tiež? Bola som Tvojenajobľúbenejšie dieťa, najobľúbenejšia dcéra, najviac som sa Ti povahoupodobala. Bol si pre mňa otcom i najlepším priateľom, poznal si mojetajomstvá i také o ktorých sa fakt s rodičmi nerozpráva, poznalsi moje problémy, vedel si hneď ako som prišla domov, akú mám náladu. Vždy sisa o mňa zaujímal. Nikdy si mi nepovedal, že Ťa otravujem. Pomáhal si mi sovšetkým, čo si vedel; keď som niečomu nerozumela, nepotrebovala som slovník,aby som si to zistila, stačilo mi len prísť za Tebou, Ty si bol mojim„chodiacim slovníkom“! Keď som niečo veľmi chcela a vedela som, že maminkaby mi to nedovolila, išla som za Tebou a Ty si mi to vybavil, aleborozumne vysvetlil, prečo to nie je vhodné. Vydali sme sa niekoľko krát na cestyza „zakázaným ovocím“. Rada soms Tebou chodila na všelijaké akcie, bola som hrdá na svojho „Faťúšika“ ,nebolo mi hanbou Ti sedieť na kolenách i keď som mala desať, jedenásť. PriTebe som mala vždy istotu, že všetko dobre dopadne, mohla som na Teba spoľahnúť ako na nikoho iného. Všadesi pomáhal, nezištne, bez nároku na odmenu, robil si často krát úplnezadarmo... Všetci Ťa mali radi a ani sa nedivím, bol si super človekom,vytvoril si dokonca v mojej mysli ako by mal vyzerať, rsp. ako by sa malchovať ideálny chlap, ideálny manžel a hlavne ideálny otec...
Veľmi mi chýbaš, chýba mi chlapský pohľad na svet, chýba mi Tvoja rada,chýba mi to, že si Ti už nemôžem sadnúť na kolená, nemôžem Ti povedať ako somsa mala v škole, čo ma práve trápi, z čoho sa teším, nikdy mi užnepovieš, že ma máš rád... a ani ja Ti to už nemôžem nikdy povedať...
Tvoja smrť bola tým najväčším úderom v živote, aký som kedy dostala, aleurčite to bolo na niečo dobré, možno by som si nenašla cestičku vo vzťahuk maminke, ktorá bola pri Tebe v mojich očiach stále na tej vedľajšejkoľaji. Možno by si moji súrodenci nenašli tak rýchlo a takých dobrýchživotných partnerov. Nevedela by som si vážiť, to čo si pre mňa celé rokyrobil...
Viem, že nám tam zhora vyprosuješ veľké milosti, viem, že nám tam zhorapomáhaš, naozaj to cítim...
Niektoré dcéry a synovia ani nevedia, že otca majú, ich rodičia sastále iba hádajú... Ja som svoje detstvo prežila s Tebou,s najúžasnejším človekom akého som mohla vo svojom živote spoznať... Musímbyť vďačná za to, čo som dostala a nie vzlykať nad tým, čo mi boloodobraté. Dostala som viac ako mnoho iných,
Faťúšik, VĎAKA TI za všetko čo si mi v živote dal:)
