Je to ešte možné, aby si bremeno darcovstva na svoj chrbát vzali kompetentní z EÚ, politici, euro politici, bankári, i z Grécka? A láskavo požiadali občanov o dobrovoľný dar Grékom najmä vo vlastných štátoch, ktorí zrejme profitovali z tučných ziskov svojich bankárov, ak by „dobrovoľne" darovaný i súkromný majetok zodpovednej elity nestačil?
Zaiste by všetci zodpovední našli mnoho výhovoriek, ako to nejde vymáhať peniaze spätne, do minulosti. Objavili by mnoho paragrafov zákonov, ktoré by dokázali, že nič také ako zodpovednosť a tresty za chyby, za nespôsobilosť viesť úrad, inštitúciu, za odbornú nekompetentnosť na funkciu, nespôsobilosť radiť a pripravovať podklady pre politikov, bankárov sa dodnes neschválilo. Prečo? Dupľom, ak každá predavačka, pokladníčka, vedúca predajne vie, že ak zmizne tovar v samoobsluhe, je manko v obchode, nesedí kasa, tak si to odnesie ona. Lebo veľký EU projekt si vyžaduje levov, nie hraboše, sysle, chameleónov, hyeny, skunkov, kojotov, ľstivé líšky, zákerných žralokov.
A tu je pes zakopaný, prečo ani pôžička, ani dar nemusí už pomôcť nielen Grékom, ani udržaniu eurozóny, ani zabrániť krachu euro projektu. Navrhované riešenie presunúť financie do eurobunkru a eurovalu, a urobiť „bububu" skorumpovaným politikom a finančným skupinám, bankárom, alebo výmena ministerských a iných kresiel medzi sebou je ďalší sebaklam a kvázi - riešenie. Tu už nepomôže presúvať zodpovednosť na bedrá tých, čo platia dane a mávať EU politickou kartou o solidarite. EÚ stráca dôveru aj znútra ! Ak pôvodný európsky projekt má prežiť, je to o serióznosti, návratu k pôvodným hodnotám a hĺbkovej analýze. Chce to uvedomiť si, že ak má Európa fungovať ako zástupca 27-čky či viacerých štátov, tak to má opodstatnenie len vtedy, ak je tam rovnosť bohatých s chudobnými, veľkých s malými, vo všetkom, nielen pri hlasovaní. Aj pri darovaní a pomoci Grékom, či iným dlžníkom. Je to o morálnom kredite, potrestaní a odstránení tých, čo zlyhali a držia sa svojich stoličiek. Uvoľnení miesto levom a odstránení hrabošov, chameleónov, ktorí sami od seba neodídu.
Ak je projekt integrácie európskych štátov veľký vabank s 27 hlavami, potom je lepšie upustiť od integrácie a rozpustiť eurozónu. Potom je lepšie vrátiť sa k zlatu. A rozpustiť europarlament. Obávam sa, že už nepomôže ani schváliť zákon o finančnej zodpovednosti politika, poslanca, či ministra a štátneho úradníka, či bankára za zlé rozhodnutia a nekompetentné riešenia, za svoje „slabosti".
Skôr tu pomôže začať od nuly. Zrušiť posty a funkcie s vysokými platmi, vrátiť sa k platovej rovnosti a postupne zvyšovať platy zodpovedným a poctivým zamestnancom, ozajstným služobníkom ľudu. A prioritne sa orientovať na seba rozvíjanie. A raz, keď sa ľudia dokážu skultivovať, prekonať ego a sebastrednosť, neparazitovať na druhých, súcitiť s ostatnými a byť empatickými, potom zrejme znovu oživia projekt veľkej silnej zjednotenej Európy. A zrealizujú ho. Dnes sa rozhoduje, či zvolíme cestu „nahor", etický rozvoj, alebo pád.
