Zistili, že to, čo transcenduje človeka, živých tvorov, jedincov a jednotlivé časti prírody, je zároveň aj vovnútri. A tak sa zrodila védska mantra „TO si ty“. Nedualita. Prekonali rozdiely a bariéry medzi ľuďmi. Objavili studnicu lásky ku všetkým tvorom, schopnosť milovať v zmysle Maslowovej B-potreby. Pochopili, že udržať sa v pohrúžení aj po otvorení zraku, rozptyľovaní a vťahovaní vonkajším zmyslovým svetom , je najťažšia úloha človeka na zemi. Znamená to, byť si neustále vedomý spojenia s celým vesmírom ako jednotnou a vzájomne prepojenou sieťou, v ktorej každý z nás je jej nedielnou súčasťou.
Doba trvania tohto súzvuku, „flow“ sa líšila od niekoľkých sekúnd až po celé mesiace, roky. Na základe vlastných skúseností títo meditujúci ľudia zistili, že sa jedná o seba ozdravenie, seba očistu a harmonizáciu, tak veľmi potrebnú pre integráciu človeka a jeho duševný vývoj. Neskôr rišiovia vypracovali súbor telesných a duševných, psycho-somatických cvičení, ktoré nazvali jogou (znovu zjednotením, jedinca s celkom). Postupne sa rozvojom vyšších mentálnych schopností, ruka v ruke s pravidelnou duševnou očistou, získala schopnosť vidieť TO vo všetkom, v každom. Prekonali dualitu subjekt- objekt, ja – ty. Dosiahli stav trvalého samadhi (v budhizme nirvana ). Takto sa naučil človek ukočírovať svoju myseľ, ktorá je rovnako neskrotná, ako divoký mustang.
V tom čase sa ďalšou mantrou „Vasudhaiwa Kutumbakam“ – jeden svet – jedna spoločnosť staroveká indická spoločnosť nastavila na vedomé prekonanie duality, na toleranciu a rešpekt voči všetkým živým tvorom. Tu sú korene vegetariánstva, v ochrane živých tvorov, ktorí sú rovnako ako celá príroda v jednote s nami.
Dalajlámov príhovor bol krátky. Spomenul, že od nepamäti ľudia obdivujú mesiac. Mnohí umelci zložili krásne básne o Lune, mnohí uctievali mesačnú bohyňu, mnohí maliari zachytili odraz mesiaca na hladine jazera, jeho svetlo medzi stromami. Ale ukázalo sa po pristátí na mesiaci, že sa nedá obývať. Že je pre človeka nevľúdny, nepohostinný. A každý kozmonaut sa teší na návrat domov, na Zem. Azda je najvyšší čas si to uvedomiť! A chrániť život na Zemi. Denne vymiera stovky živočíšnych a rastlinných druhov. Množstvo, ktoré sme zväčša nevedomky vykynožili za posledné desiatky rokov, značne prevyšuje tempo zániku v minulosti.
A zasa sme pri veľmoci duše. Ako rozširovať vedomie? Nepomôže autosugescia, ale mentálny výcvik. A týka sa to nielen ekologickej katastrofy. Treba začať hneď. Prvý tréning tohto druhu, prvý kurz jogy som absolvovala v Prahe za éry Pražskej jari. Bolo to pomalé pokojné cvičenie, spojené so zaujímavými prednáškami Eduarda Tomáša. Niektorí ľudia uprednostňujú dynamické cvičenia a joga je pre nich príliš pomalá. Potrebujú sa unaviť, vypotiť prebytočné kalórie, upraviť postavu, získať kondíciu. Ale keď sa čosi robí rýchlo, keď sa cvičí rýchlo, tak sa pohyb deje automaticky. Ale keď len predpažujeme čo najpomalšie, tak sme celú dobu sústredení na tento pohyb, túto polohu paží a zamestnávame aj vedomie. Podobne, keď vedome dýchame, pri predpažovaní nádych a pripažovaní výdych, rozširujeme vedomie. Časom zistíme, že aj keď napr. píšeme článok, ktorý si vyžaduje koncentráciu, tak zároveň zachytávame aj zvuky v prírode, štebotanie vtáka na strome, kvapky dažďa, udržujeme si rozšírené vedomie, pokojnú myseľ. Nepotrebujeme iných ponižovať, atakovať, aby sme sa zregenerovali, ale využívame iný prijímač, iný kanál – mozgomiešny kanál v chrbtici. Aj preto je dobré od malička deti učiť vzpriamene sedieť a chodiť. A v starobe korigovať držanie tela, podotýkam vedome. (Koľkí sme sa teraz vystreli na stoličkách :-)) Pokrivená chrbtica sa sama nevedomky nevyrovná. Ani keď niekoho budeme penalizovať, trestať, či väzniť, aby sa napravil, vyrovnal.
A tak voľba filozofie života a roly ochrancu prírody, živých tvorov, je pre ozdravenie našej spoločnosti, prekonanie globálnej krízy nevyhnutná. Dáva ľuďom silu rásť a konštruktívne s citom riešiť pálčivé problémy dneška. A získať schopnosť cítiť sa tu ako doma.
