Ako sa v najbližších dňoch vyfarbí Západ a či pochopí príčinnosť, zákon akcie a reakcie. Zákon odplaty, že to, čo robím inému – robím sebe. Či dokážu Európania nastaviť „druhé líce“a prestanú hádzať kameňom, ale budú hádzať chlebom. Jednoducho, či sú schopní sebareflexie a neopakovať svoje chyby.
V ére vnímania, v tejto fáze existencie , naši predkovia vnímali a zakúšali rôzne javy, napr. dážď, ale nechápali ich príčinu, iba hľadali útočište, kde sa skryť a po skončení obdobia dažďov zasa vyšli von, a vnímali, spoznávali svet okolo. Bežní občania takto vnímajú Európsku úniu. Ako útočište v daždi, aby sme sa vzájomne nepozabíjali, ako v minulom storočí, nie ako svoj spoločný domov. A súvisí to s mentálno- spirituálnym a intelektuálnym vývojom.
Chce to postupne rozširovať vedomie a prekonávať seba strednosť. Je to o mentálnom tréningu, rovnako dôležitom, ako je telesný rozvoj a športový tréning. A keď už sme na poli športu, tak to z vonkajšieho pohľadu znamená jednoducho postúpiť do vyššej ligy, do extra ligy. A splniť patričné kritéria výkonnosti a rozvoj telesných a duševných schopností od útleho veku. V puberte už je neskoro.
Nič nové pod slnkom. Už v starovekej Indii, v období Véd, vizionári známi ako rišiovia vyslovili mantru (zrnko múdrosti), ktorá sa opakovala „vasudevam kutumbakam“ t.j. jeden svet – jedna ľudská rodina. Mimochodom, bolo to obdobie, kedy riši Nachiketa spolu s ďalšími spolupracovníkmi - mysliteľmi formulovali pojem duša (atma, nemecké „atmen“- dýchať, duch-dych) spojená s dýchaním, prvým nádychom a posledným výdychom. A vyslovili ďalšiu mantru – TAT TWAM ASI (TO si ty, pre lepšie chápanie TO= Inteligencia), ktorá sa opakovala a zakorenila v mysli ľudí. Veď „atma= brahma“. Ide o božiu iskru v nás. Inými slovami, ústami genetikov: nie sme bratia a sestry, 7 miliárd stromov, ale jeden strom so 7 miliardami konárov vzájomne prepletených. Pochádzame z jednej Evy. A toto poznanie má mnohé dôsledky, skrýva veľké ešte nevyužité vnútorné sily a duševné bohatstvo.
A tak je pochopiteľné, že svetoznámy rakúsky psychiater , odborník na dušu Viktor Frankl, ktorý prežil pobyt v koncentračnom tábore a emigroval z Viedne do USA, vyslovil svoju víziu „tak ako ľudstvo dosiahlo monoteizmus , musí zrealizovať monantropizmus – jednu ľudskú rodinu.“ A toto je súčasťou cestovného poriadku náboženstiev sveta. Nedá sa naplno využiť mentálny potenciál a zobudiť driemajúce sily v človeku bez tejto vízie.
Áno, existuje veľa tréningov, v ktorých je dôraz na team-building, partnerstvo, na líderstvo a vytvorenie rodinnej atmosféry na pracovisku sťaby jeden organizmus, a vôbec tam nejde o rozvoj spirituálnej dimenzie osobnosti, ani o vzťah k Bohu. Je to postupná cesta k jednote, k spolupráci, k dôvere. K osvieteniu. K prebudeniu. Vlak nezastavuje len v cieľovej stanici, ale aj v mestách na ceste k cieľu.
A projekty EU sú takýmito dielčími stanicami. Počas Bratislavského summitu sme si dali veľký cieľ - sebareflexiu. A tá sa naplnila. Aj tým, že ju zvolal jeden z najmenších štátov EÚ – Slovensko, nie veľmoc. Že predseda Európskeho parlamentu Martin Schultz zdôraznil rozdiel v myslení „win-win“ a tým nižším typom myslenia z pohľadu seba strednosti a vlastných záujmov. Inými slovami: zdôraznil, že Európsky projekt je už o extralige! A nie každý je spôsobilý tejto vnútornej premeny a porozumieť, o čo tu ide. Že tu nejde o akúsi dočasnú dohodu, ako keď človek vstúpi do rybárskeho spolku a časom z neho odíde a neobnoví si členstvo. Ani Spolok rybárov nemôže existovať bez rybárov.
A celý deň sa „spoločný tanec „krútil okolo témy, ako vysvetliť ľuďom, ako ich pritiahnuť, čo by mohlo byť tým magnetom, aby zotrvali v EÚ a vážili si to. Pre nás občanov je podstatné, či títo zástupcovia Európskych inštitúcií a hlavy štátov, premiéri členských štátov nahliadli so svojím tímom do útrob EÚ a hlavne koho záujmy zastupujú . Nebolo to už iba o r e a k c i i na nejaký akútny konkrétny problém, ale o proaktivite. Zostáva otázkou, do akej miery im ide o splnenie očakávaní tých „horných“ 1% a do akej miery im išlo o spodných 40% populácie. Preto si veľmi treba ceniť iniciatívu V-4, apel českého premiéra, ktorý upozornil na reálnu príčinu Brexitu – nerovnosti medzi regiónmi a vyše 1 milión Poliakov žijúcich vo Veľkej Británii.
A tak sa pýtam, je v stave dnešná politická reprezentácia naprieč Európou pochopiť, že ak chcú znovu získať dôveru občanov, musia nielen obhajovať záujmy tých „hore“, ale najmä tých „dolu“, odstrániť nerovnosti? Jednoducho odhodiť bariéry a nerovnosti, a začať spolu hovoriť, načúvať jeden druhému a spoločne pokračovať vpred. A byť si vedomí, že bohatí a chudobní kráčali, kráčajú a zrejme ešte pár storočí budú kráčať spolu, a tak dnes tí, ktorí patria k bohatým, zajtra ľahko môžu spadnúť do sociálnej siete a naopak. Preto je naivné a krátkozraké, plniť žiadostí „horných“ a zabúdať na tých „dolu“.
Dokážu pochopiť starovekú védsku mantru „TO si ty“? Že žijeme a dýchame ako „jeden strom“, vzájomne prepojení a spätí? Alebo im v tom bránia rôzne predsudky, stereotypy, záujmové skupiny? Veď aj o tom je Brexit, že pred pár desaťročiami najväčšia veľmoc sveta kolonizovala mnohé krajiny a profitovala z práce a bohatstva kolónií. A teraz sa vyše polovica Britov bojí, že ich stretne podobný osud ako obyvateľov ich kolónií, že sa budú musieť deliť o svoje rôznymi spôsobmi získané bohatstvo i dnes, s prisťahovalcami. Prečo nie sú schopní nastaviť „druhé líce“? Hádzať chlebom? Lebo celej bohatej samoľúbej Európe chýba sebareflexia, pohrúženie do vnútra, seba analýza, cestovný poriadok a mentálny tréning, kurzy sebareflexie, kurzy stresmanažmentu, nielen dielčie. Ale aj smerom do cieľovej stanice. Je to o vnútornej premene, kultivácii vnútornej záhrady, nielen inštitúcií, ide o poučenie sa z vlastných chýb i tých druhých a neopakovať chyby, ide o life-management, obsahovú reformu školstva.
Ako bude fungovať Západ sa dozvieme po Brexite a po voľbách v USA. Ale treba sa pripraviť aj na variantu, že Európa sa stane majákom aj pre ostatné štáty, ktorých občania v nej nachádzajú svoje útočište, ako nedávno aj my. Že sa stane pre nás Európa spoločným domovom, v ktorom sa bude žiť zdravo a spokojne. Aj o tom bolo a je Slovenské Predsedníctvo Rady EÚ.
Výsledky získané v ére vedeckého výskumu a sociologických prieskumov dokazujú, že prevažuje percento tých, ktorí vidia „pohár do polovice prázdny“, než tých s pozitívnym videním sveta okolo nás, win-win myslením.
Všetci vizionári boli veľké osobnosti, mimoriadne inteligentní, ktorí dlhodobo kontemplovali a hľadali príčiny javov, i ich efekty. A ich recept na diagnózu bol taký, aby pomohol ľuďom mentálne sa pozdvihnúť. Takže sa pomaly blížime k diagnóze, ktorá znie zo strany poctivo pracujúcich, nezaháľajúcich Európanov aj v nezamestnanosti: prestať parazitovať na úsilí a práce iných, nekradnúť , ani „know-how“, nápady, projekty iných.
Neničiť, čo druhí budovali celé tisícročia, chrániť kultúrne, umelecké a nehmotné bohatstvo, poznanie ľudstva, neklesať do subhumánnej úrovni . A liečba tejto diagnózy si vyžaduje hlboko načrieť do vlastného vnútra a nastavovať si i vzájomne zrkadlo. Veď aj preto je alarmujúca nezamestnanosť mladých ľudí, absolventov SŠ, VŠ, že tento model parazitovať na starých, chorých rodičoch, na spoločnosti prevzali od dospelých, a zároveň táto tzv. stratená generácia upozorňuje na rozširujúci sa jav, že nemožno dôverovať tým, ktorí nás manipulujú celý život až po hrob nezmyselne robiť na 1% najbohatších na Zemi. A nechať si uniknúť medzi prstami vzácne ľudské zrodenie, lebo iba ako ľudia sme schopní získať osvietenie, sebapoznanie, zveľadiť vnútornú záhradu a rozpoznať, využiť vnútorné poklady, nadanie.
