Tak trochu iný Deň učiteľov

Písmo: A- | A+

Žiadne kvety, či popísané tabule. Väčšina škôl dnes zíva prázdnotou. Tento rok bude tradičný sviatočný Deň učiteľov pre všetkých pedagógov iný. S odstupom času to zlé vybledne. Nezabudnime myslieť pozitívne a tešiť sa...

Blíži sa 28. marec.

 Asi nemusím špeciálne pripomínať, že v tento deň si na Slovensku pripomíname deň učiteľov.

Často sa spája s karafiátmi, nápismi na tabuľu, či „neskúšaním“. Deň učiteľov bude v roku 2021 iný. Mnohí učitelia nedostanú symbolickú kytičku, žiaci nevyzdobia celú tabuľu nápisom „Dnes je sviatok váš, neskúšajte nás, na jednotky nevieme, päťky dostať nechceme.“

 Ja si ho chcem s vami na tomto mieste pripomenúť kúsok inak. Aj keď doba je náročná, poďme si spomenúť na svojich učiteľov aj z iného uhla pohľadu, ako len na osvietené duše, ktoré vychovávajú a vzdelávajú mladú generáciu.

Veď s humorom sa žije lepšie... Povedzte, koľkí z nás si pri spomienke na školu vybavia nezabudnuteľné výroky svojich učiteľov, ktoré sa nám vryli do pamäte. No priznajme si, určite to nebudú poučky či vzorce.

Také „Vyvetrajte si, je tu smrad!“, alebo „Nehojdaj sa na tej stoličke!!!“ – po čom väčšinou nasledoval hrmot a vzápätí hurónsky smiech spolužiakov, to sú nezabudnuteľné momenty.

Postrachom pre väčšinu z nás žiakov boli slová „Kto dnes príde odpovedať?“, kedy sa každý tváril akoby mal na sebe oblečený neviditeľný plášť Harryho Pottera. Či „Vyberte si papiere!“. Momenty, kedy by sa mnohým krvi nedorezal. A nekonečná vlna uvoľnenia, keď padla učiteľova voľba. To je len niekoľko z mojich spomienok. Dnes tieto výroky vyvolávajú úsmev na tvári, no v danom momente to sranda nebola... Hlavne ak bolo stretnutie s kamošmi dôležitejšie ako nejaké domáce úlohy.

 A aj o tom je povolanie učiteľa. Zanechať stopu vo svojich žiakoch. Nielen v podobe vedomostí, ale i v podobe spomienok a zážitkov. A o takéto osobné zážitky na vlastnej koži, sú dnes naše deti ochudobnené.

Aj keď i virtuálna realita prináša humorné situácie, na ktoré si snáď dnešná mladá generácia po rokoch spomenie. Veď online vyučovanie občas vyzerá ako taká špiritistická seansa, keď sa učiteľka pýta: „Jurko, si tu s nami? Ak nás počuješ, odpovedz.“

 Jedno je isté. Tú humornú stránku objavíme, až s odstupom času. Teraz nám neostáva nič iné, len sa prispôsobiť situácii a snažiť sa urobiť čo najlepšie svoju prácu.

Pre väčšinu z nás učiteľov tentokrát zostane 28. marca iba „virtuálna oslava“, aby sme si pripomenuli aké dôležité toto povolanie je. A preto i ja využívam tieto riadky. V prvom rade na poďakovanie svojim kolegom za skvelo odvedenú prácu. Som rada, že mám okolo seba profesionálov, ktorým záleží na svojom poslaní a robia svoje maximum.

Deň učiteľov bude tento rok zvláštny aj v niečom inom. Oslavovať ho má nárok omnoho viac učiteľov ako roky predošlé. Že ako to myslím? Tento rok sa k tým, ktorí majú učiteľský diplom, môžu pridať aj všetci rodičia svojich školopovinných detí. I keď online vyučovanie prebieha takmer všade, bez toho, aby sa aktívne zapojili do vyučovacieho procesu i rodičia, by to nešlo. Každý rodič je dnes i učiteľom svojich detí, pomáha, spolupracuje, vysvetľuje, motivuje a dopĺňa prácu nás učiteľov.

Celkom na záver chcem vyjadriť prianie, aby už čoskoro boli učitelia učiteľmi učiacimi v triedach, rodičia len rodičmi a žiaci žiakmi sediacimi v laviciach, či chodiacimi poza školu.

Skryť Zatvoriť reklamu