Hovorí sa, že jeho silueta je v Európe jedinečná – pripomína raketu. Veď posúďte sami.
Návšteva Nového zámku nám ponúka úžasný výhľad na centrum Banskej Štiavnice. Najvyššie poschodie slúži ako turistická vyhliadková plošina. Šesťposchodová renesančná fortifikačná stavba (fortifikácia = opevnenie) postavená v rokoch 1564 - 1571 ako protiturecká strážna veža. Aj Nový zámok je súčasťou Slovenského banského múzea.
Povesť o Novom zámku
Nový zámok je nazývaný aj podľa kopca Frauenberg, na ktorom je postavený Dievčenský hrad alebo Panenský hrad. Povesť hovorí, že hrad nechala vybudovať istá meštiacka dievčina Barbora Rösslová, ktorej po rodičoch zostalo rozprávkové bohatstvo. Nespravovala ho múdro, nakoniec jej ostala iba „žobrácka palica“. Napriek tomu Nový zámok, ktorý v čase hojnosti vybudovala je jedinou spomienkou na ňu.
Stručne z histórie
Po páde Budína v roku 1526 turecká hrozba trvala nepredstaviteľných 150 rokov a bola aj realitou štiavnického kraja. Z histórie sa dozvedáme, že si Turci podrobili mnohé mesta, ale Štiavnicu s jej bohatstvom nepokorili. Štiavničania tomu veľa venovali, ako som už uviedla v predchádzajúcom článku farský kostol (dnes Starý zámok) prebudovali na vojenskú pevnosť. Postavili vonkajšie múry a kamenné mestské brány, aby ochránili prístupové cesty. Zachovaná je Piarská brána, navrhnutá talianskym inžinierom Ferraboscom. Poistkou boli aj vnútorný opevňovací okruh s ďalšími bránami v strede mesta.
Protiturecká obrana
Nový zámok plnil funkciu hlavnej ochrannej bašty mesta, čo určovala jeho výhodná strategická poloha. Zároveň bol aj súčasťou signalizačnej sústavy Jednoty stredoslovenských banských miest (Pukanec, Nová Baňa, Banská Štiavnica, Banská Belá, Kremnica, Banská Bystrica a Ľubietová) pomocou ktorej sa podávali správy o blížiacom sa nebezpečenstve. Po skončení tureckých vojen slúžil ako skladisko pušného prachu pre banskoštiavnické baníctvo, neskôr tu sídlila protipožiarna hliadka, tzv. „živé hodiny“.
Ešte pár slov k „živým hodinám“, úderom zvona a ku klopačke. Nový zámok je pre svoju polohu aj miestom „živých hodín“, každú štvrťhodinu sa z neho oznamovalo obyvateľstvu, že protipožiarna stráž bdie. Ako dôkaz, že skutočne pozorujú okolie museli každých 15 minut trúbiť. Trúbenie znamenalo, že je všetko v poriadku. Dnes to v letnej sezóne pripomína automat. Každú hodinu zase údery zvona oznamovali presný čas. Klopačka zvolávala baníkov do práce. A nielen to, nebola iba budíkom, ale tiež poisťovňou. Na rannú šichtu chodili baníci o pol tretej ráno, z toho obdobia sa datuje aj pieseň „Vstávaj Honzo hore, na baňu klopajú...“ Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, pohreboch a požiaroch. Mohli to nahradiť zvony, ale baníci držali tradície. V klopačke bola umiestnená Bratská pokladnica, akási banícka poisťovňa, do ktorej baníci vkladali časť zárobku a zabezpečenie chorých, vdov a deti.
Súčasnosť - expozícia
Dnes je tu expozícia protitureckých bojov s unikátnymi ukážkami zbraní. Pripomína, tak pôvodný účel stavby. Zaujímavé sú i obrazy rodiny Koháryovcov, ktorá sa významne zapojila do boja proti Turkom. Návštevníkov zaujme „sedemhlavňové delo“ zo 16.storočia, turecké jatagány (orientálná sečná zbraň), hradné pušky, zápalné smolné palice, plastiky Turkov v životnej veľkosti....Neváhajte, oplatí sa vidieť.
Zaujímavá je aj história Dobrovoľného hasičského zboru v Banskej Štiavnici, patrí medzi najstaršie na Slovensku. Jej vznik sa datuje do roku 1873. Unikátna je zástava z roku 1877, slávnostné hasičské prilby a množstvo fotografii. Interaktívna prehliadka s pracovnými listami mne osobne vyhovuje.
Navštíviť Banskú Štiavnicu a nevystúpiť na kalváriu, to by sa mi nerátalo. Ak chcete so mnou „cestovať“ zastavte sa tu opäť.
Nabudúce:Kalvária – tri barokové kostoly, deväť kaplniek a súsošie Panny Márie.
