Anna Čunderlíková
2.Cestujem prstom na mape - Banská Štiavnica - zem baníkov - strieborné mesto
Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. Považovaná tiež za najmagickejšie miesto na Slovensku.
Všetko, čo robím, robím s láskou. Mojim mottom je citát:" Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor."Viktor Frankl Zoznam autorových rubrík: CESTUJEM - SPOZNÁVAM, PRÍBEHY ZO ŽIVOTA, MALÁ RADA- VEĽKÝ OSOH, ÚSMEV, PROSÍM..., RECEPTY, SPOZNÁVAJ SÁM SEBA..., KNIHA, KTORÁ MA DOSTALA, NA SLOVÍČKO, PROSÍM..., ČO MI ŽIVOT DAL..., ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL, RODIČOVSTVO
Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. Považovaná tiež za najmagickejšie miesto na Slovensku.
„Cestujeme prstom na mape,“ slovné spojenie, ktoré kedysi označovalo niečo nereálne. Zvykli sme ho použiť (ja určite), keď bol pre mňa akýkoľvek cestovateľský plán v nedohľadne.
Ak človek niečo stratil, môže to nájsť. Ak je to vec, nič závažné sa nedeje, každá vec sa dá časom oželieť. Ale ak sa stratí človek, tak to je veľká tragédia, s ktorou sa len ťažko dá vyrovnať. Každý rodinný príslušník chýba, najbolestnejšia je strata dieťaťa. Celonárodné pátranie je sprevádzané silnými emóciami. Veľkú úlohu zohrávajú média, pretože nezvestní sa často nájdu aj vďaka ním. Sú aj také zmiznutia, ktorým hovoríme záhadné, práve o tých sa chcem zmieniť.
Iste, nič sa nemá preháňať, ani ja nechcem postaviť lásku k zvieratám nad lásku k ľuďom. Ibaže láska k zvieratám robí človeka ľudskejším. Nepoznám nikoho, kto by miloval - psa, mačku, koňa..., a zároveň nebol dobrým a citlivým človekom. Prečo som si vybrala túto tému? Zaujala ma nemierne dojímavá scéna z jedného seriálu - láska koňa k svojmu pánovi.
„Dávame Vám svoje srdce! Robíme to s potešením." Zaujímavý slogan, pri ňom „nadýchané" srdiečko, ktoré určite chytí potenciálneho klienta za srdce. Držím v ruke leták, ktorý pozýva na „originálne zdravotnícke semináre..."
Nikto nie je zbytočný na svete, kto uľahčuje bremeno inému. (Charles Dickens) Tento citát mala Alis pred očami niekoľko rokov, keď sa pripravovala na náročné povolanie, ktorého cieľom je pomáhať a uľahčovať život v zdraví i v chorobe. Citát sa stal jej celoživotným mottom.
Myslím si, že ma nič nemôže prekvapiť, ak ide o významné dni. Už je ich toľko, že nám pomaly nebudú stačiť dní v roku. Z augustových ma zaujal Záhaľčivý deň/ Deň leňošenia - určený na pokojné nič nerobenie. Iste z času - na čas sa také nič nerobenie zíde, ale ak je človek odkázaný na celoročné nič nerobenie, tak si zrejme povie: „čo je veľa, to je veľa."
Už niekoľko dní nás trápia extrémne horúčavy, ani dnešný a nasledujúce dni do konca tohto týždňa neveštia nič dobré. Horúčavy nám dávajú zabrať. Každý sa s tým vyrovnáva po svojom, pravda v závislosti od toho, aké má momentálne podmienky. Nie vždy môžeme urobiť, čo práve chceme, alebo, čo je pre naše zdravie najlepšie. Napriek tomu je niekoľko momentov, ktoré by sme mali akceptovať, aby sme predišli kolapsu z horúčavy.
Ľudstvo sa vraj delí na dve rasy, na slušných a neslušných a podporiť by sme mali menšinu, čiže slušných.Takto definoval ľudí psychiater Viktor Frankl. O slove „rasa" by sa dalo diskutovať, ale v zásade s ním môžeme súhlasiť. Žiaľ, v živote vyhrávajú skôr neslušní ako slušní. Aj nasledujúci príbeh má ďaleko od slušnosti, veď posúďte sami.
V dnešnej dobe už zrejme nenájdeme takého človeka, ktorí by neužil žiadny liek. Aspoň ja takého vo svojom okolí nepoznám, a pritom si len málo ľudí uvedomuje, že lekáreň nie je hypermarket, i keď ich dnes nájdeme v každom väčšom hypermarkete. Užívanie liekov, najmä nekontrolované - bez lekárskeho predpisu nemusí skončiť dobre. Potvrdzuje to aj príbeh „sanorinovej princeznej..."
Nie tak dávno som cestovala za priateľkou do Galanty. Len tak mimochodom som spomenula, že je to priateľka, ktorú mám zo štúdia na U3V. Moju známu - spolucestujúcu to dosť prekvapilo, z jej tváre som čítala, že tomu neverí. Nakoniec predsa dodala: „Aj v takomto veku môžeš získať priateľku." Tak je, nezáleží na veku, nemusí to byť len priateľka z detstva. Dôležitejšie je, že je to naozajstná priateľka.
Sviečky sprevádzali ľudí od nepamäti. Svetlo, farba, vôňa a teplo ich plameňa symbolizujú silu, ktorá má ovplyvniť náš život. Každý si niečím pomáhame, veríme niečomu, lebo chceme. Všeobecne je známe, že oheň a teda aj plameň sviečky pomáha ničiť negatívne energie a navyše plameň sviečky vytvára pohodu, romantiku...
Určite ho tvorí aj moja mladá priateľka Katka. Dlho som uvažovala, ako sa podeliť o informácie, ako Katku priblížiť, aby som neporušila kódex blogéra a pritom dala ľuďom vedieť, v čom je Katkina výnimočnosť..., samozrejme okrem certifikátu, ktorý má pre poskytovanie pomoci a „tvorenia šťastia."
Žiadne stretnutie nie je náhodné! Neviem ako vy, ale ja toto konštatovanie počúvam, najmä vtedy, keď hodnotím stretnutie, ktoré nebolo celkom podľa mojich predstáv. Vtedy mi zvykne priateľka povedať: „Stretla si sa s ním (s ňou), aby si sa od nich niečo naučila." Neviem, či sa mám vždy čomu naučiť. K príbehu, o ktorý sa podelím by sa skôr hodilo - ako sa vyhnúť stretnutiu. Veď posúďte sami...
40. ročník medzinárodného letného divadelného a operného festivalu Zámocké hry zvolenské otvorilo Divadlo J.G. Tajovského premiérou muzikálu Prekliaty básnik, ktorý približuje život búrlivého básnika - Françoisa Villona. Muzikál bol pripravený špeciálne pre zámocké nádvorie, žiaľ počasie urobilo svoje a tak sme si ho mohli pozrieť iba v divadle. Neubralo to na silnom zážitku i keď by oveľa viac „ úžasná atmosféra Paríža" a prekrásna scéna vyzneli priamo na nádvorí zámku.
Verili by ste, že pes môže spriateliť dvoch ľudí? Veru môže a je mu úplne jedno, či ide o mužov, o ženy, o mladých alebo o starých. Čo tam po veku, veď on je predsa „priateľ človeka," na inom nezáleží.
Mali ste to šťastie byť na mieste, kde vyviera studnička? Postáť pri studničke, započúvať sa do žblnkajúcej vody a precítiť tú úžasnú energiu? Rada tak urobím, keď mám príležitosť. Okrem iných prameňov a studničiek rada spomínam na prvú návštevu miesta, kde vyviera Hron. Bolo to dávno, ale spomienka je silná. Ak budete mať cestu okolo Telgártu neobíďte toho úžasné miesto, kde pramení naša druhá najdlhšia rieka. Preteká iba Slovenskom (298 km) a ústi do Dunaja. Nie o Hrone som chcela písať, „pripomenul sa mi akosi sám od seba." Tento príspevok chcem venovať prameňom a studničkám - 31. máj je považovaný za deň otvárania studničiek.
Spomínam na časy, keď neexistovalo nič také ako Európsky deň susedov a predsa mal sused k susedovi blízko. Prvý Deň susedov sa uskutočnil v jednej štvrti v Paríži v roku 1999, ako reakcia na vzájomné sa odcudzovanie ľudí. Od roku 2003 je podporovaný Európskou federáciou miestnej solidarity. 26. máj je tým dňom, ktorý aj mňa podnietil k spomínaniu na tému susedských vzťahov.
Ako spojiť príjemné s užitočným? Vždy sa nájde príležitosť. Rozhodne to neoľutoval nikto, kto využil takúto príležitosť v nedeľu 19. mája a navštívil kúpeľné mesto Dudince. Ja, moji priatelia a známi využili sme príležitosť a prijali ponuku od pani Danici Sokolíkovej, z Atletického klubu Danica Zvolen.
Myslím, že je ešte veľa ľudí, a nielen Zvolenčanov, ktorí si radi vypočujú pesničky, akými boli Čerešne, Nemám auto, Zašlé časy, či Pieseň do vetra a z času - načas si zaspomínajú na speváka, skladateľa - Vlada Oravca. Knižnica Ľ. Štúra vo Zvolene pripravila 2. mája k jeho nedožitým šesťdesiatinám zaujímavé popoludnie pod názvom To bol Vlado Oravec. Kto prijal pozvanie určite neoľutoval.