K pôvodu valu sa viaže niekoľko viac - menej pravdivých, ale i rozporuplných informácii. Ani jeden zdroj neuvádza presnejšie, kto val navŕšil, ani na obranu proti komu. Uvádza sa, iba to, že val mal veľké rozmery a že táto stavba si na svoju dobu vyžadovala značný um, silu a obdivuhodnú organizáciu. Bol tvorený drevenými kolmi, medzi nimi bola zemina a z jednej strany ho držala hromada kameňov. Podľa všetkého bol val široký až 16 m, vysoký 6-8 m. Niektoré zdroje uvádzajú, že val na Slovensku je pokračovaním valu z Maďarska, ktorý sa nazýva Sarmatský val, na severe sa vraj tiahne až do Poľska. Podobné valy sa podľa dostupných informácii nachádzajú v Srbsku a aj iných krajinách Európy.
Prečo sa mu hovorí slovenský čínsky múr? Zrejme pripomína jedinečnú stavbu, veľkosťou i nutnosťou práce. Na niektorých miestach sú vraj také obrovské kamene, že s nimi muselo naraz pracovať hneď niekoľko ľudí.
Fossa giganteum - Val obrov sa po prvý raz spomína v 13.storočí. Jeho štúdiu sa venoval polyhistor Matej Bel, či historik Andrej Kmeť, ktorý ho svojho času študoval, uvádzal, že siahal až ku Zvolenu (1900). Novšie informácie hovoria o tom, že Val na Dráhach vo Zvolene, ktorý preskúmali archeológovia v roku 2010, pochádza pravdepodobne z obdobia včasného stredoveku, ide o samostatný obranný val (Ján Beliak,archeológ).
Niektorí Val obrov spájali s obrannými, či dokonca protipovodňovými opatreniami Veľkej Moravy. Podľa iných bol dielom rímskych vojakov, ktorí chránili územie pred Germánmi a datujú ho do 4.storočia nášho letopočtu. Iné zdroje uvádzajú, že val postavili pravdepodobne ešte pred našim letopočtom. Na presnom dátume sa nezhodujú ani historici, ani archeológovia.
Val podľa všetkého siahal od Sitna na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ. Západnejšie sa mala tiahnuť jeho druhá vetva a tretia vetva išla od Žarnovice až k ústiu Hrona do Dunaja.
Zvyšky Pečenického valu sa zachovali iba na niektorých miestach. Val je opradený mnohými príbehmi, doloženými aj „historickými poznatkami“. Jeden z jeho názvov - Val obrov sa vraj viaže na nález hrobu bojovníka v okolí Želiezoviec, ktorý mal mať vyše dvoch metrov, čo bola v tom čase unikátna výška. Ďalší názov Dlhý či Spečený val, hovorí o tom, že zemina vraj bola na ňom spečená pri vysokej teplote. Jedni hovoria o zaujímavej technológii, iní to považujú za výsledok požiaru, keď drevené koly zhoreli zemina sa spiekla.
V Ilustrovanej encyklopédii pamiatok Slovenska sa uvádza, že val zhorel okolo roku 600 pred. n. l., mal by byť o niekoľko storočí starší ako slávny Hadriánov val, ktorý prechádza naprieč Anglickom. Aj historik Pavel Dvořák považuje Dlhý val za jednu z najväčších slovenských záhad. Ľudová povesť zase hovorí o tom, že val postavili čerti, aby postavili hranicu medzi ich a našim svetom - Čertov múr.
Chcete navštíviť jedno z miest, ktorým sa tiahol tento záhadný múr? Hovorí, že najzachovalejšie časti valu môžeme nájsť v Štiavnických vrchoch okolo legendami opradeného Sitna. Ďalšie také miesto je pri obci Pečenice. K Pečeného valu vedie z Pečeníc náučný chodník. Jeho informačné panely predstavia návštevníkovi nielen samotný val, ale napríklad i faunu a flóru oblasti.
Ako sa tam dostať? Cestou medzi obcami Bátovce a Pečenice (za priehradou doprava a hneď na križovatke doľava). Odtiaľ kamennou cestou k lúke, na ktorej je protiturecká vežička, odkiaľ vedie cesta do lesa, na jeho okraji sa nachádza Pečenický val.
Nech to bolo s valom akokoľvek, určite je zaujímavé stáť na tajomných miestach a aspoň v myšlienkach sa vrátiť do čias dávno minulých, ktoré sú súčasťou našej histórie.
