Moja priateľka Janka sa rozhodla, že sa veru všetkého prebytočného a nepotrebného musí zbaviť. Pri každej takejto veci, ktorú chytila do ruky si položila otázku: „Naozaj to potrebujem?" Začala s upratovaním. Ibaže upratovanie je niekedy, len polovičný boj s neporiadkom. Upratovanie, prípadne presúvanie veci po byte, z jedného miesta na druhé, je niekedy zbytočná strata času. Keď sa toho u Janky nazbieralo viac ako dosť, zvolila taktiku upratovania po častiach. Každý týždeň zobrala jednu dve zásuvky, poličky, upratovala a najmä triedila nazbierané veci, jednoducho sa nepotrebných veci zbavovala. Pravda sú veci, s ktorými sa ťažko lúčime, ku ktorým máme citový vzťah. Nedokážeme ich vyhodiť. V takom prípade asi ťažko pomôže akákoľvek taktika. Janka sa rozhodla, že už žiadne veci zbierať nebude a tak zvolila systém výmeny „kus za kus." A to sa jej osvedčilo, asi najviac pri ošatení.
Spoznali ste sa v Jankinom príbehu? Nič to, čaká nás jesenné upratovanie, chystáme sa na výmenu letného šatníka za zimný. Navrhujem spomeňme si na Janku. Vari sa nehovorí:
"Ak si urobí človek poriadok vo vlastnom živote, vo vlastnom byte, nájde pokoj aj vo svojej duši."
Ibaže, pre pokoj duše, to nie je všetko. Neporiadok v byte nie je jediným zdrojom stresu a dôvodom prečo nebýva domov útulný. O pohodu nás môže pripraviť aj neporiadok v dokumentoch, listoch, účtoch..., hlasné vyzváňanie telefónov, hlučná hudba, či hlasno pustený televízor. Nie malou mierou však k nepohode môžu prispieť aj protichodné názory jednotlivých členov rodiny. Ale o tom snáď niekedy inokedy.
Navrhujem, nepodceňujme to, pre pokoj v rodine, pre pokoj v duši nie je nič šikovnejšie, ako nechať stres z prebytočných a nepotrebných vecí pred dverami.
