Dnešná generácia vypadá proti generácií našich rodičov a starých rodičov úžasne mlado," hovorila Eva a jedným dychom dodala, „keď kolieskové korčule zvládla Katka, ktorá má po päťdesiatke, tak prečo nie ja?" Kolieskové korčule i vyželala, ako darček na narodeniny a nasledujúci víkend sa vybrala neďaleko mesta, do lesoparku. „Veď nie som žiadne športové drevo..." posmeľovala sama seba.
Vlasy zviazala do copu, sexi tričko a krátke nohavice zvýrazňovali jej postavu. Muži sa za ňou otáčali s obdivom a ženy možno s trochou závisti, čo ešte viac povzbudzovalo jej sebavedomie. Pripomínala, tak trochu hravé dieťa, ale nezaprela v sebe ani temperamentnú ženu. Jednoducho neodolateľná Eva! V ducha sa práve zaoberala myšlienkou, že našla spôsob, ako zredukovať stres. Ako sa tak nechala unášať svojimi pocitmi, ani nezbadala, že chodník sa prudlo zvážil. Keď si to uvedomila snažila sa všemožne zabrzdiť, či zachytiť čohokoľvek, čo bolo okolo. Najskôr si to odnášali vyčnievajú kríky. Nič nepomáhalo, až kým sa nezachytila smetného koša, vytrhla ho a ďalej sa „rutili spolu," Eva a kôš v jej náruči. Nakoniec sa jej predsa podarilo zabrzdiť, ale to už bola na zemi. Bola ako omráčená, matne vnímala, že jej ktosi pomáhal vstať. Trauma otupila všetkú bolesť, až po chvíli pocítila stekajú krv, nepomohli veru ani chrániče.
Skoro mesiac nosila Eva dlhé nohavice a blúzky, ako inak tiež s dlhým rukávom. Ten „ktosi,"čo jej pomohl vstať bol Emil, nakoniec ju odviezol aj domov. Eva na korčule nezanevrela, získala dobrého priateľa a spoločníka na korčule, ibaže už bola oveľa, oveľa opatrnejšia. Katke sa s tým priznala až oveľa neskôr. Tá, keď vypočula Evinu víkendovú story, len potvrdila myšlienku, že „keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté alebo čo je dobré pre Teba, nemusí byť vždy dobré pre mňa" Každý máme predsa iné fyzické predispozície, iné špotové návyky, iné zručnosti. Nevypláca sa preceňovať svoje možnosti... A zároveň dodala, „to si dopadla ešte celkom dobre." Hneď pridala príbeh svojej mamy, ktorá sa ako 48-ročná, žena z mesta rozhodla, že „vyliezie na čerešňu." Hore, ako tak, povzbudzovaná priateľmi, vystupovala z jednej haluzy na druhú. Ale čo potom? „Zmrzla," držala sa čerešni, ako zhypnotizovaná a nie a nie dolu. Zainterovali sa všetci prítomní, ale nakoniec ju aj tak museli zložiť hasiči. Falošná odvaha sa nevypláca, ale aspoň, že všetko dobre dopadlo!
Nakoniec si Eva i tak hovorí: „všetko zlé je na niečo dobré," veď kto vie, či by som za iných okolností stretla Emila. Stálo to za to, aj s tymi modrinami."
