Zhodou okolnosti sa mi asi v rovnakom čase dostala do ruky kniha, v ktorej je prerozprávaný príbeh Dávida McNallyho „Aj orly treba postrčiť." Orlia matka nežne postrkuje svojich potomkov k okraju hniezda, aby sa naučili, čo je to byť orlom. Orlica sa chveje radostným očakávaním, že sa všetky jej deti naučia lietať. Vie, že až vtedy, keď deti objavia krídla nájdu zmysel a pochopia privilégium, že sa narodili, ako orly. A ak treba, tak ich potisne a oni vzlietnu.
Uvedomila som si túto úžasnú paralelu medzi človekom a vtákom... Je úplne jedno, kto postrčí nás, isté je, že väčšina z nás tú možnosť „vyskúšať si vietor pod krídlami" má alebo mala.
Každý deň nás môže k pozitívnej zmene niekto jemne postrčiť. No, často to môže byť situácia, keď sa ocitneme na križovatke života. Môže to byť strata, či rozchod (úmrtie alebo rozvod), môže to byť situácia, kedy človek dal prednosť alkoholu, či iným drogám, vtedy niekoho nestačí len jemne postrčiť, vtedy treba postrčiť o niečo silnejšie, aby zmenil smer života. V takých situácia vždy treba povedať „...keď padáš, nauč sa lietať."
Počas môjho života som stretla veľa úspešných ľudí, ktorí potvrdili, že to než sa dostali, tam kde sú dnes často padali..., ibaže včas rozprestreli krídla, aby napokon vzlietli. Žiaľ stretla som aj takých ľudí, ktorí nevedeli, že padajú a možno to ani nechceli vedieť. Uvedomili si to, až keď padli na dno. A odraziť sa od dna a vzlietnuť je už oveľa ťažšie.
Pohnútkou na to, aby sme sa naučili lietať môže byť veľa. Niekoho nečakane prekvapila strata zdravia, iný stratil úspech a obdiv, na ktorom bol už takmer zvislý alebo taký, čo stratil prácu a tým aj možnosť zabezpečiť rodinu. Dôležité je, aby sme v takej situácií začali mávať krídlami, aby sme sa zachránili pred pádom. Až vtedy často zistíme, že za náš život nie sú zodpovední rodičia, učitelia, politici, vedúci, či partneri. Vždy sme to len a len my sami.
Ale tiež neváhajme, ak potrebujeme niekoho blízkeho, kto nás má rád natoľko, že nás „postrčí," dajme o sebe vedieť... A naopak, ak sa ocitne v situácii, že nás niekto potrebuje zahrajme úlohu „orliej matky," pochopme, podporme, poraďme a ak treba „postrčme." Veď nakoniec všetci cestujeme životom spolu.
Zažili ste situáciu, kedy ste potrebovali „postrčiť?" Alebo ste si zahrali úlohu „orliej matky?" Chcete sa podeliť o svoje skúsenosti? Máte slovo.
