Aké hodnoty uznával Milenin šéf?

Iveta bola ich najmladšie dieťa, miláčikom. Keď sa narodila obidvaja rodičia mali už cez päťdesiat. V tomto roku Iveta maturovala na prestížnej odbornej škole. Všetci z nej mali radosť, rodičia ale aj jej dospelí súrodenci. Niektorí z nich mali vlastné deti v jej veku. Sami preciťovali rodičovskú lásku a o to viac chápali rodičov. Bolo evidentné, že sa muselo niečo stať, keď rodičia prichádzali tak smutní a nešťastní.Milena sa im snažila vysvetliť, že preloženie ich dcéry na iné pracovisko nemusí znamenať koniec tohto neželaného vzťahu, ak to Iveta odmietne. „Jedno pracovisko je len väčšia príležitosť, ale dôvod to neovplyvní“, tak znelo prvé stanovisko Mileny. A tak to rodičia skúsili s dohováraním dcére ešte raz. Keď neuspeli opäť Milenu vyhľadali a žiadali o preloženie dcéry.Pohľad na týchto dvoch nešťastných ľudí vyvolal v Milene súcit. Vidieť plakať matku, to nie je zriedkavé, no vidieť plakať otca, to sa tak často nevidí. Milena nemala také kompetencie, ako si vyžadoval tento pracovno-právny vzťah. O situácii podrobne informovala svojho šéfa a s jeho súhlasom navrhla riešenie a realizovala preloženie Ivety z jedného pracoviska na druhé. Je pravda, že podľahla prosbe rodičov, aj keď sama od tohto riešenia úspech neočakávala. Urobila tak skôr pre uspokojenie rodičov a tiež pre upokojenie verejnej mienky na pracovisku. Iveta bola len ďalší objekt vedúceho, privilégia, ktorej sa jej od neho dostávali nevytvárali veru dobrú pracovnú atmosféru. S podporou svojho šéfa vyhľadala Milena zmieneného vedúceho. Taktne mu vysvetlila dôvod Ivetinho preloženia na iné pracovisko, na jej veľké prekvapenie s riešením súhlasil.Na druhý deň Iveta „chránená“ svojim vedúcim na nové pracovisko nenastúpila. Netrvalo dlho a objavil sa aj Milenin šéf a celé rozhodnutie o preložení zrušil. Urobil tak, napriek tomu, že s ním pôvodne súhlasil. To že svoje rozhodnutie šéf náhle zmenil, to by bola Milena možno prijala. No to, že sa na verejnosti vyjadril, že nebola kompetentná na takého riešenie ju zaskočilo. Aj keď šéfa poznala a vedela, že sa dá od neho čokoľvek očakávať. Keďže išlo o trojvýmenu pracovného miesta a do riešenia bola zainteresovaných viac vedúcich, tí len nechápavo krútili hlavou. Pre Milenu to bol ďalší signál „ pozor, na rozhodnutie šéfa nespoliehaj!“Po tejto skúsenosti si položila Milena otázku „ aké hodnoty uznáva môj šéf?“ Vedúceho, ktorého svojim revidovaným rozhodnutím podporil si vážilo len málo ľudí. Je to muž v živote, ktorého dominujú auta, ženy a alkohol. Veľa aut, veľa žien a ešte viac alkoholu a to tak na pracovisku, ako aj v súkromí.Napriek všetkému Milene nedalo, aby s Ivetou nepohovorila. Hovorili o prístupe k životu a o neperspektívnom vzťahu... No dobre mienené rady sa minuli účinku. Iveta sa spamätala takmer o rok. Nástupom nových absolventiek prišla na scénu aj nová favoritka, ktorá ju nahradila. Ivete zostali len oči pre plač.Na budúce: Je strach rovnítkom poslušnosti?