Autokratický šéf ako dôsledok bossingu.

Pre autokratického vedúceho je charakteristické, že sústredí moc do svojich rúk a každému to dá aj patrične najavo. Udržuje si značný odstup od iných členov pracovnej skupiny. Nikomu nedáva možnosť iniciatívy. Vo svojej pracovnej skupine má rád takých ľudí, čo sa vyznačujú skôr prispôsobivosťou, než odbornou úrovňou a schopnosťami. Logickým dôsledkom je, že pracovná atmosféra je v takejto skupine disharmonická a pracovné podmienky nepriaznivé. Milena bola celkom rada, že našla takúto typológiu vedúcich, lebo bola na jej šéfa ako ušitá na mieru. Ak by bola tieto vlastnosti opisovala len na základe svojich pocitov bola by mala výčitky, že nebola dostatočne objektívna. O jej nezaujatosti svedčí aj fakt, že z jedenástich negatívnych vlastností vybrala len tie, ktoré sú výrazne charakteristické pre jej šéfa. Tiež sa mohla uspokojiť s tým, že tak ho nevidela len ona. Z času načas si vypočula názory aj iných zamestnancov, boli takmer identické. Milena by bola najradšej nahlas povedala, čo si o tom myslí. No otázka znela,“ pomôže to niekomu? „ Povahové vlastnosti Mileny nedovolili, aby sa mlčky prizerala a neobhajovala pravdu, ak bola o nej presvedčená. Možno sa môže moje rozprávanie niekomu zdať ako nesystematické, ale verne vystihuje situácie, ktoré Milena prežila. Jej pocity by najlepšie vedeli zhodnotiť ľudia, ktorí žili v rovnakom prostredí a poznali Milenu i jej šéfa. Presný dátum, kedy šéf nastúpil do organizácie Milena s určitosťou nevedela. Jedno je isté, že prišiel krátko po politických a ekonomických zmenách v našej spoločnosti. Teda niekedy v roku 1991 – 1992. Najskôr pôsobil ako vedúci odboru, s ktorým Milena až tak veľmi do styku neprichádzala. No svoje charakterové vlastnosti zrejme prejavil hneď v začiatkoch. Milena si spomína ako Peter, bývalý námestník riaditeľa povedal „bol nasadený, aby ma vymenil.“ Milena tomu veľmi neverila, myslela, že Peter tak uvažuje pod tlakom vtedajšej situácie, kedy dochádzalo k hromadnej výmene vedúcich zamestnancov. Na veľké prekvapenie Mileny sa toto „kuvikanie“ Petra stalo realitou. Tento mladý muž sa zakrátko stal námestníkom riaditeľa. No miesto vedúceho odboru si ponechal. „Jeden muž, dve stoličky." Milena nemala záujem, ale ani nebola kompetentná posudzovať, či táto personálna zmena pomôže riaditeľovi. Riaditeľ bol dobrý odborník, okrem toho bol spravodlivý a ľudia ho mali radi. Všetci poznali svoje práva a povinnosti. Nikomu neupieral kompetencie, naopak nechal zamestnancom priestor pre iniciatívu a tvorivosť. V tom období relatívne všetkých práca uspokojovala a tešila. Dalo sa to čítať z ich tváre. Postupne sa riaditeľ pod vplyvom svojho nového námestníka začal meniť. Menila sa situácia, dobrú pracovnú atmosféru vytískal „kult nedotknuteľnosti riaditeľa a námestníka.“ Menej porád a informácie boli veľkej väčšine značne upierané. Veľa vecí sa riešilo len za tvorenými dverami, ostatní vedúci strácali informácie a vzájomný kontakt. Pán námestník sa často vyjadroval, že porady pre neho nemajú význam. „On medzi tých hlupákov chodiť nebude, to akože medzi ostatných členov vedenia. Sám seba považoval za najkompetentnejšieho a najlepšieho. Z obľubou zdôrazňoval: „ Takú vysokú školu, ako mám ja, nemá nikto. Také štátnice, ako mám ja, nemá nikto. Tak perfektne oblečený ako ja, nie je nikto. Pri každej príležitosti rezonovalo „ ja, ja, ja...“ Riaditeľa si získal celkom na svoju stranu, stretávali sa aj mimo práce. Spoločné plesy, spoločné dovolenky. No to by sa ešte dalo akceptovať, ale riaditeľ sa celkom zmenil. Porady, už takmer neboli, informácie boli zadržiavané a pracovné kontakty sa strácali. Stále väčšie a väčšie tabu o skutočnostiach, ktoré sa týkali celého vedenia. Aj nezainteresovaný človek musel pripustiť, že o dobrej pracovnej atmosfére už nemohla byť reč. Jedného dňa zamestnanci zaznamenali, že táto „ dvojica šéfov “ stráca spoločnú reč. Čo bolo príčinou vedeli len oni. Jedno však bolo isté, že asi do mesiaca bol riaditeľ odvolaný. Čo myslíte, kto sa stal riaditeľom? No predsa pán námestník. Ako námestník neobsadil miesto vedúceho odboru, ako riaditeľ neosadil miesto námestníka. No čo na to povedať? „ Tri v jednom. „ Chvíľu sa aj zdalo, že v riadení nastal obrat. Začal presadzovať nové myšlienky a metódy riadenia. No bolo to len tak, ako keď po búrke zasvieti slnko, ale opäť ho zakryje mrak.Na budúce: Autokratický šéf ako dôsledok bossingu, pokračovanie.