Mobbing má zriedka príčinu v osobe samotnej. Preto sa obete mobbingu zbytočne pýtajú, „prečo práve ja?“ Jednoznačná odpoveď neexistuje. Napriek tomu by sme obete mobbingu mohli rozdeliť do niekoľkých skúpin.1/Na prvé miesto by som dala ľudí úspešných. Napríklad, predtým u všetkých obľúbený kolega, ale potom, čo vyhral konkurz na miesto manažéra nastal zlom. Najmä tí, čo možno sami mali záujem a neuspeli sa stali aktermi mobbingu, závisť im nedolí, aby manažéra akceptovali. Ale tiež platí, že ak niekto nevystúpi z radu, je prispôsobivý, nemá žiadne ambície, tak sa nemá prečo mobbingu obávať.2/Nový kolega, nová kolegyňa. Myslím, že sa zbytočne nehovorí „nová metla dobre metie.“ Je prirodzené, že každý nový zamestnanec chce ukázať, čo je v ňom, aký má pracovný potenciál a ambície. Potenciálnou obeťou sa stávajú až vtedy, keď ukážu, že sa niečím odlišujú, ako napríklad lepším vzdelaním. Alebo môže isť jednoducho o mladšiu kolegyňu, či o kolegyňu, s ktorou má vedenie kariérny zámer. Príčinou môže byť i to, že novú kolegyňu porovnávajú s predchodkyňou, ktorú kolektív akceptoval a uznával, potom to má nová oveľa ťažšie.3/Nápadný kolega, nápadná kolegyňa, žiaľ može isť aj o odlíšenie telesnou chybou, ako tomu bolo v mojom článku „Stala sa Terezka obeťou mobbingu pre svoju vrodenú telesnú vadu?“ Ako nápadná odlišnosť môže pôsobiť aj dialekt. Tažké to môže mať slobodná matka, najmä ak ostatné ženy sú vydaté. Je to smutné, ale pravdivé, kto patrí k menšine ľahšie sa stane obeťou mobbingu.4/Osamotený kolega, osamotená kolegyňa, no tiež je to individálne. Ja osobne, ale tiež veľa žien, ktoré poznám radšej pracujú v mužskom kolektíve. No sú situácie, kedy to môže mať žena v mužskom kolektíve ťažké. Najčastejšie, ak pracuje v odbore, na ktorý sa roky pozeralo, ako na mužské povolanie. No môže to byť aj naopak. Jediný muž s profesiou „zdravotná sestra“ to nemusí mať tiež vždy ľahké. Aj keď v tomto prípade sú podľa mňa ženy oveľa tolerantnejšie k mužom ako naopak. Tiež nie je zriedkavosťou, že administratívni pracovníci robia svojim kolegom častejšie peklo zo života, než je tomu v robotníckych profesiách. Možno je to aj tým, že robotník si „nedáva servítku pred ústa“, frustrácie sa zbaví priamo. V takej opravárenskej dielni sa skôr vybije napätie ako v úrade. Možno je to i tým, že metódy úradníkov sú rafinovajšie, ale môže to byť aj dôsledok prísnej byrokratickej hierarchie.Určite aj veľkosť pracoviska hrá význanú rolu. Do pozornosti dávam ďalší svoj článok „Ako možu veľkopošné kancelárie ovplyvniť vzťahy na pracovisku?“ Zo skúsenosti viem, že ľudia malých organizačných útvarov hodnotia pracovnú atmosféru, ako dobrú až výbornú. Nepochybne k stresu medzi kolegami prispevajú veľkoplošné kancelárie.Možno si položíte otázku, prečo som sa osobitne zaoberala tým, kto sú obete mobbingu. Myslím, že aj táto krátka informácia môže ovpyvniť náš postoj a chuť pozornejšie sledovať situácie na pracovisku a pokiaľ je to len trochu možné prijať také opatrenia, aby sa mobbingu predchádzalo.Podeľte sa prosím, o svoje skúsenosti. Teším sa na vaše názory.Nabudúce Kto sú páchtelia mobbingu?
Kto sú obete mobbingu?
Nepoviem, nič nové, ak konštatujem, že mobbing môže postihnúť každého. Môže sa to stať rovnako ženám, ako mužom, nezáleží na vzdelaní, ani na veku. Ak by sa niekto domnieval, že sa to môže výhradne týkať určitej skupiny ľudí, tak by sa hlboko mýlil. Na druhej strane je pravda, že ľudia, ktorí sa so mnou podeli o skúsenosti sa spravidla odlišovali od iných vyšším vzdelaním, boli cieľavedomí, sebavedomí a dosahovali úspechy. Pravda, takýto stav pohody mali len do chvíle, kým sa nestali obeťou mobbingu. To je aj prípad Aleny, ktorý popisujem v článku „Ako Alena čelila ničivej vojne?“






